Ilustračný obrázok: Eurydiké a Orfeus, Christian Gottlieb Kratzenstein (1806) Wikipedia
Návrat do Zasvetia
Spenená nesie Hebru voda
Hlavu aj lýru do mora.
Jedna vlna ich druhej podá,
Vzpína sa more dohora.
Vlnia sa vlny z noci do dňa
A potom zo dňa do noci.
Dlhá je hlavy cesta vodná –
Až v jedno ráno za rosy
Na brehu Lesbu Nymfy lesné
Objavia hlavu bez tela –
Posledné čujú tóny piesne –
Poslednej piesne Orfea…
Odnesú hlavu do jaskyne,
Kde leží dávna Antissa,
Ukladajú ju, nech spočinie…
A hlava v veštnú mení sa –
Stáva sa teda orákulom.
Osudy mnohých ožijú.
A na tom mieste, na ponúrom
Zatemní delfskú Pýthiu.
Apollón tomu koniec robí,
Odnímuc hlave slávnej hlas.
Tieň Orfeov už po záhrobí
Za svojou Láskou ide zas.
Rozdrásaného kúsky tela
V Thrákii Múzy poberú.
Pospomínajú na Orfea
A druhého dňa k večeru
Pod Olympom ho pochovajú,
Mestečka konča Libetry.
A lýru jeho zlatohravú
Na nebo Zeus umiestní.
Tieň Eurydikin stretáva sa
Nakoniec s tieňom Orfea.
Čaká ich Elýsia krása –
Ta Hádov súd ich posiela.
Existuje viacero variant ukončenia osudov
Orfea i Mainád, ako nakoniec v takmer každom mýte.
Vznikol tiež kult Orfea a filozoficko-náboženské
hnutie Orfizmus spojené s mystériami
D r a g o 11/14042012
Pridaj komentár