Ilustračný obrázok: Pixabay

Keby vŕby plakať nevedeli

Plakali by ľudia o to viac

Pri rozlúčke, v prítmí, na posteli…

Viac by vyli vlci na Mesiac

.

Slzí réva – Božia matka vína

Slzy nemých tvárí dojmú tiež

Za príliv sĺz ľudia ľudí vinia

Smiech cez slzy kvapká na manéž

.

Krokodílie slzy svätúch roní

Ktoré razom vsiaknu do piesku

Smutno nôti slávik na jabloni

Záhada sa skrýva v oriešku

.

Nečujeme, jak Príroda kvíli

Vlievajú sa hriechy do morí

Slané slzy ľady roztopili

Rozumu sa človek nekorí

.

Smútia vŕby, rezignujú stromy

Zdobia nebo chmáry ľútosti

Quasimodo sa k nim nedozvoní

Príroda sa bôľu nezhostí

.

Na plytčine viaznu naše city

Vysmievajú sa nám démoni

Snáď je ešte pohár nedopitý

Snáď nám ešte hrana nezvoní

.

D r a g o       25032019 

Starší článok

Pavol Janík: SOM S VAMI

Novší článok

Prebúdzam sa…


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts