Viem si predstaviť, že meno Rodčenkov už dnes väčšine čitateľov nič nehovorí. A pritom je to kľúčová osoba, ktorá na ruskej strane asistovala pri rozpútaní rusofóbneho šialenstva Západu.
Na osvieženie pamäti – Grigorij Rodčenkov bol riaditeľom Moskovského ústredného protidopingového laboratória. On to bol, kto po olympiáde v Soči ušiel na západ ako „whistleblower“ a korunný svedok štátom pestovaného dopingového systému v Rusku. Prototyp „kajúcnika“, lebo bol to práve on, kto mal garantovať efektívnosť ruského antidopingového systému a práve on bol zodpovedný za laboratórium v Soči, mal vrcholnú zodpovednosť za všetky vzorky. Podrobne som o celej ruskej dopingovej afére písal na Poznámkach pána Bavora (keby mal niekto záujem):
https://poznamkypanabavora.wordpress.com/2018/02/12/fakty-svedcia-o-zaujatosti-mov-1/
https://poznamkypanabavora.wordpress.com/2018/02/16/fakty-svedcia-o-zaujatosti-mov-2/
https://poznamkypanabavora.wordpress.com/2018/02/19/fakty-svedcia-o-zaujatosti-mov-3/
https://poznamkypanabavora.wordpress.com/2018/02/26/fakty-svedcia-o-zaujatosti-mov-4-dokoncenie/
Rodčenkov bol veľmi schopný, až geniálny, biochemik a zároveň dokonalý cap záhradníkom. Namiesto toho, aby prísne dohliadal nad tým, aby ruskí športovci nedopovali, pomáhal im klamať medzinárodné kontrolné inštitúcie. Ponechajme teraz stranou fakt, že jeho tvrdenie, že Putin „určite o všetkom vedel a súhlasil“ mu na západe zabezpečilo beztrestnosť a stačilo na všetky tresty a vylúčenia ruských športovcov (po roku 2022 už na toto stačí Ukrajina a kajúcnik Rodčenkov asi nasleduje osud Skripaľa). Pre prirovnanie v titulku je dôležité, že vyvinul vlastný „cocktail“ špeciálnych látok, ktoré krátkodobo zvyšovali výkonnosť športovca, ale rozpadli sa skôr, ako sa v rámci bežnej rutiny dostali do analytického prístroja v laboratóriu. A práve tu sme pri koreni veci, ktorá súvisí so štýlom práce SAV. Hneď na začiatku pojednania o metodike, na strane 11, je v správe SAV uvedené toto:
Ako prosím?!
Analyzovali 15 šarží vakcín, z ktorých len 4 (štyri) boli pred exspiráciou a boli preukázateľne skladované podľa podmienok výrobcov. Ostatných 11 šarží (3/4) bolo niekoľko rokov po expirácii a neexistuje dokumentácia o podmienkach skladovania. Ale tesne pred analýzou tím SAV (ako v Kocúrkove) transportoval všetky vzorky do svojho laboratória „pri dodržaní podmienok definovaných výrobcami“. Na pripomenutie – vakcíny bolo nutné po celý čas udržiavať pri teplote -80 ºC, lebo pri vyššej teplote podliehali veľmi rýchlej degradácii. Ďalšie pripomenutie – bežná chladiaca technika v biologických laboratóriách mrazí na -18 ºC, lebo to stačí na všetky rutinné biochemické vzorky. A ešte niečo čitatelia nemusia vedieť – správna laboratórna prax si vyžaduje, aby všetky úkony a podmienky pri narábaní so vzorkami a materiálom boli dokumentované ak toto nie je ešte pred analýzou dodržané, analýza sa vôbec nemala vykonávať, je neplatná.
Úsmevný je potom v závere na strane 66 zhrnutie analýzy:
Milí „vedci“, presne kvôli tomu, aby skúmané zložky nepodľahli predčasnej degradácii, bolo nutné skladovať vzorky pri -80 ºC a ak to nie je dodržané, stane sa presne to, čo vám – zistíte len zvyškové fragmenty, ak vôbec. Ale ak toto nie je výsledok korunovanej hlúposti a šlendriánstva, tak to mohol byť zámer. Presne tak, ako v prípade Rodčenkovho „coctailu“.
Naproti tomu v správe doktorov Richarda Fleminga, Sone Pekovej a Petra Kotlára, sa výslovne píše, že „Twenty-four distinct vaccine lots (17 Spikevax, 7 BNT162b2) were provided under controlled conditions. Each lot contained 10 original, unopened vials stored at -80°C. Transport conditions were verified using an onboard thermometer to ensure continuous temperature control.“
To znamená, že sa analyzovalo 24 šarží a všetky boli dovtedy dokumentovane skladované pri -80 ºC.
V ďalšom texte sa píše, že po odobraní potrebného množstva na analýzu sa vzorky znovu zmrazili na -80 ºC a ponechali ako referenčné. (Prečo na SAV nepracovali s tými istými vzorkami?)
V rôznych odborných názoroch na sociálnych sieťach som našiel poukázania na to, že vyššie spomenuté nezrovnalosti zďaleka nie sú všetky, ktoré sa v správe SAV dajú nájsť. Podľa podmienok správnej laboratórnej práce však stačia na diskvalifikáciu správy SAV.
Laikom to priblížim asi takto.
Keď po dopravnej nehode polícia zisťuje, či účastníci nepožili alkohol, tak tiež musia dodržať určité podmienky. Dychovú skúšku je nutné vykonať bezprostredne, aj prípadný odber krvi je potrebné urobiť bez zbytočného odkladu, inak alkohol podlieha v organizme degradácii a skúška po 48 hodinách už je bezpredmetná.
No moment! V správe SAV sa jasne hovorí o „zvyškovej DNA“, ktorá bola „silne degradovaná“. Ale nie je to vlastne dôkaz, že tam tá voľná DNA, o ktorej hovoril MUDr. Kotlár, pôvodne bola, len vplyvom času a pochybného skladovania sa pri analýze zistia len nepatrné množstvá? (A prečo ŠÚKL, ktorý na správu SAV prepožičal svoju pečiatku, neurobil takúto analýzu vakcín skôr, ako boli použité?!)
Na záver ešte jedna zásadná metodologická poznámka o kvalite „vedcov“ na SAV. Neexistuje žiadna analytická metóda, ktorou by sa dalo dokázať, že nejaká látka (liečivo/vakcína) je zdravotne nezávadná a bez rizika. Všetky analytické metódy sú špecifické, zamerané na jeden konkrétny parameter. Negatívny výsledok jednej, ale ani desiatky metodík, neoprávňuje výskumníka vyhlásiť, že skúmaná látka je bezpečná. (Veď presne kvôli tomu sa za desaťročia vypracoval komplikovaný systém klinických skúšok, a ten sa novým mRNA preparátom podarilo ignorovať a preskočiť.)
Pre laikov to prirovnám znovu k dychovej skúške na alkohol. Nulový výsledok neoprávňuje k hodnoteniu, že vodič je absolútne bez vplyvu omamných látok.
Dá sa povedať, že Grigorija Rodčenkova dobehla karma. Čo mu chýbalo? Bol uznávaný odborník, mal významné postavenie, potreboval možno viac peňazí… Ktovie, ako si takto získané peniaze užíva dnes, keď doslova zmizol zo sveta.
A aká bude paralela so SAV. Čo im chýbalo? Boli uznávaní odborníci, mali postavenie, bolo im toto treba?…
