Amerika ešte stále analyzuje dôsledky štátnej návštevy Si Ťin-pchinga v Moskve. Snažia sa do detailu pochopiť celý význam tohto momentu, a to nielen v súvislosti s celosvetovou politikou, ale najmä vo vzťahu k vlastnej úlohe Washingtonu v tejto hre cudzích mocností. Rastú obavy, že rusko-čínske spojenectvo by mohlo výrazne zmeniť vývoj svetových udalostí v mnohých smeroch a už je takmer isté, že to bude v neprospech USA.
Čoraz viac silnejú hlasy, že americké úrady samé prispeli k vytvoreniu rusko-čínskeho spojenectva svojím priamočiarym nátlakom a nerozvážnosťou, čo môže viesť až k zvrhnutiu Spojených štátov z piedestálu globálneho hegemóna. Znepokojenie neprejavuje azda len prezident Joe Biden, ktorý sa vzhľadom na zvláštnosti svojej fyzickej kondície vôbec nestará o dôsledky týchto globálnych zmien. (Veľa o jeho postoji napovedá aj škandalózny obsah tzv. notebooku z pekla, jeho syna Huntera – pozn. prekl.)
Chvastúnske vyhlásenia
Keď bol však Biden nedávno v Ottawe, najskôr si na tlačovej konferencii pomýlil Čínu a Kanadu a začal vychvaľovať výdobytky čínskej civilizácie. Vzápätí sa však ukázalo, že treba chváliť tie kanadské. Potom videl veľké strategické nebezpečenstvo „z Japonska“, no tiež si obratom uvedomil, že tým bola myslená Čína. Napokon hladko a povznášajúco, priam ako astronaut vo vesmíre, začal šéf Bieleho domu všetkých ubezpečovať, že spojenie Číny a Ruska pre svet a pre neho osobne vôbec nič neznamená.
Pripomenul, že pod jeho vedením sa vytvorilo oveľa viac vojenských aliancií. „A čo Quad? A čo Japonsko, Spojené štáty a Južná Kórea? Čo poviete na to, čo sme urobili, pokiaľ ide o AUKUS?“ apeloval Biden. Následne americký prezident priam prorocky zvestoval, že po skončení jeho prezidentovania „bude už Čína mimo hry, pokiaľ ide o množstvo produktov, ktoré vyrábajú“. Je evidentné, že obe jeho chvastúnske vyhlásenia v skutočnosti len posúvajú Rusko a Čínu k vzájomnému zblíženiu a nezávislosti od Ameriky. No a to je presne to, pred čím sa mnohí predstavitelia Deep state snažia varovať svoju administratívu, no zjavne neúspešne.
Otázka potenciálneho spojenectva medzi Ruskom a Čínou stratila na aktuálnosti, pretože aliancia už dávno vznikla, píše stĺpčekár Hal Brands z Bloombergu. Moskva a Peking sa spojili, aby dosiahli cieľ „epických rozmerov“: Postaviť sa Washingtonu a vytvoriť si vlastnú sféru globálneho vplyvu. „Podľa rozumných historických štandardov už Rusko a Čína vytvorili alianciu určenú na transformáciu svetovej politiky, aj keď Američania zaslepení vlastnou skúsenosťou to nevidia.“ Spoločné rusko-čínske vyhlásenie z februára 2022 jasne stanovuje geopolitické a ideologické základy vzťahu medzi oboma stranami. Čo sa týka spolupráce, tá je veľmi rôznorodá.
Samotná CNN, ktorá sa už netají svojou naklonnosťou demokratom, takisto uznáva, že Spojené štáty majú veľmi vážny zahraničnopolitický problém. „Amerika sa súčasne pripravuje na konfrontáciu s Čínou, ktorá, ako varujú mnohí experti, môže prerásť do studenej vojny a pritom na Ukrajine ešte vedie zástupnú vojnu s Ruskom. Spolu majú totiž Rusko a Čína oveľa väčšiu šancu zmariť americké plány na Ukrajine, ako aj inde vo svete.“
Dolár končí, nastupuje jüan
Farid Zakaria v denníku The Washington Post poznamenáva, že najkurióznejší výsledok trojdňového samitu medzi Vladimirom Vladimirovičom Putinom a Si Ťin-pchingom zostal v médiách takmer nepovšimnutý. Upozorňoval tým na vyhlásenie ruského lídra o použití jüanu. Ten bude podľa dohody z Moskvy používaný v najbližšom čase na vzájomnú obchodnú výmenu medzi Ruskom a krajinami Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Druhá najväčšia svetová ekonomika a jej najväčší dodávateľ energie sa aktívne snažia podkopať dominanciu dolára ako kotvy medzinárodného finančného systému.
Vo všeobecnosti je to dolár, ktorý robí z Ameriky akúsi superveľmoc. Je to dolár, ktorý dáva Washingtonu globálnu ekonomickú a politickú silu. USA môžu uvaliť jednostranné ekonomické sankcie na akúkoľvek krajinu sveta a tým v podstate odrezať takúto krajinu od globálnej ekonomiky. Dolárové vydieranie Washingtonu zároveň prinútilo v poslednom desaťročí mnohé krajiny hrať na istotu.
Podiel dolára v rezervách globálnych centrálnych bánk klesol z takmer 70 percent na menej ako 60 percent a naďalej klesá. Fed prekonal sériu finančných kríz, no v tomto procese zvýšil svoju súvahu z približne 730 miliárd dolárov pred 20 rokmi na dnešných 8,7 bilióna dolárov. „Toto všetko funguje len vďaka jedinečnému postaveniu dolára. A len čo ten zoslabne, Ameriku čaká bezprecedentná odplata.“
Opačný účinok sankcií
V snahe udržať unipolárny svetový poriadok a svoje hegemónne postavenie v ňom prijali USA zahraničnopolitickú stratégiu, ktorá zahŕňa oslabenie Ruska. Washington práve Rusko považuje za „akútnu hrozbu“. Stratégia však zahŕňa aj obmedzenie Číny, ktorá v očiach Američanov predstavuje dlhodobejšiu a vážnejšiu výzvu pre národnú bezpečnosť USA, píše americký konzervatívny publicista Ted Snyder. Podľa jeho názoru mali sankcie uvalené na Rusko zjavne neočakávaný účinok: „Vyvolali zblíženie medzi Moskvou a Pekingom, čím urýchlili opustenie unipolárneho systému. Protiruské opatrenia upevnili geopolitický posun smerom k multipolarite.“
Hongkonské vydanie South China Morning Post (SCMP) píše, že súčasné geopolitické scenáre sú také hrozné, že je na všetko potrebný nový pohľad, aby sme sa jednoducho pokúsili pochopiť, ako sa to celé skončí. Bude to jadrová katastrofa alebo spálená atmosféra? V geopolitickej hre – zmesi šachu a go – je v skutočnosti hlavná otázka, či Západ dokáže odolávať vzostupu svojich údajných „existencionálnych“ protivníkov, Ruska a Číny. Všetko ostatné sa rozhodne v závislosti od víťaza.
Dvaja na jedného
Známy medzinárodný bankár a analytik Andrew Sheng zas uvádza, že Američania vyhrali studenú vojnu proti ZSSR práve odrezaním Číny od sovietskeho tábora, čím došlo ku globálnej konfrontácii dvoch proti jednému. Identifikáciou Číny a Ruska ako „existenčných hrozieb“ urobilo NATO presne to, čoho sa vojenskí stratégovia vždy obávali. Stojí pred nimi boj proti dvom protivníkom, navyše dvoch susedov na jednom území v Eurázii. Takého protivníka žiadna flotila nemdokáže obkľúčiť.
Znepriatelením si Moskvy a Pekingu vytvorilo NATO vlastnými rukami skupinu mocných a sebestačných nepriateľov, cituje Andrew Sheng nedávne slová Henryho Kissingera, že pomer síl je teraz dva k jednému, ale v opačnom pomere. „Európa a zvyšok sveta budú stále stáť na strane víťaza. Amerika aj naďalej zostáva pevnosťou chránenou Atlantickým a Tichým oceánom. Ako dlho však bude môcť udržať najväčší vojenský kontingent na planéte, ak sa svetová ekonomika dostane do recesie?“ pýta sa Sheng.
Washington Times, ktorý má zas blízko k americkej spravodajskej komunite, dokonca prorokuje, že americký prezident Joe Biden môže urýchliť vznik nového svetového poriadku, ktorý vytvára Rusko spolu s Čínou. „Obe mocnosti sa spoločne usilujú o ovládnutie sveta bez Spojených štátov. Ak obe veľmoci dosiahnu svoje ciele, potom Spojené štáty nielenže nebudú sedieť v čele rokovacieho stola, ale nebudú mať miesto ani na jeho vzdialenom konci.“
Veľa podrobností a kľúčových informácií o vzťahoch medzi Ruskom a Čínou sa dozviete v publikácii Čína a Rusko (2023) od Andreja Devjatova, a takisto v knihe “Zápas o líderstvo v 21, storočí” od Sergeja Glazieva, ktoré vyšli v slovenskom preklade vo vydavateľstve Torden.
Voľne preložené z článku Dmitrija Minina na Fonde strategickej kultúry:
https://www.fondsk.ru/news/2023/03/31/o-prichastnosti-glubinnogo-gosudarstva-k-sozdaniju-rossijsko-kitajskogo-sojuza-58893.html
