Ó, nad čelom prvé slnko. Nad prvým. Čelo len za slnkom sa točí. Dve čierne hlavne, z ktorých stúpa dym — obrovské Adamove oči!
To som ja, zafúľaný večný učeň múz. Zavesil som sa na krk životu, napil som sa jeho horkej krvi. A teraz vystupujem zo seba jak rieka z brehov
