Včera verejnoprávna RTVS 2 odvysielala dokumentárny film „Prípad Pinochet“, ktorý mapoval snahu postaviť krvavého diktátora Augusta Pinocheta pred spravodlivosť a prinútiť ho niesť zodpovednosť za svoje zločiny.
Výpovede jeho obdivovateľov a obetí, ale aj úsilie tých, ktorí bojovali za obete postihnuté fašistickým terorom prinášajú objasnenie toho, čo sa v súčasnosti deje na Slovensku, v Európe, ale aj v iných častiach sveta celé desaťročia.
Nikdy nebude jednoduché počúvať slová tých, ktorí prežili zverstvá fašizmu. Fašizmu, ktorý brutálne popiera právo na iný názor. Tak brutálne, že je prípustné kvôli inému názoru ľudí neľudsky mučiť a vraždiť.
S obdivovateľmi A. Pinocheta som sa osobne stretla už pred pár rokmi na blogu Pravdy v debatách pod mojimi článkami, v ktorých som netajila ľavicovými myšlienkami. Často to boli hrubé osobné útoky, v ktorých boli dokonca vyhrážky násilím, či dokonca fyzickou likvidáciou. Zopár týchto „Pinochetových obdivovateľov“ ospravedlňovalo krvavú diktatúru ekonomický rastom a hospodárskou stabilitou.
Žiaľ, na Slovensku takýto druh fašizmu pomaly a potichu rástol ako rakovina a zasiahol všetky oblasti spoločnosti. To, akú má silu sa ukázalo pri podpore vraždenia na Ukrajine, v ktorej bol rovnako ako v Chile, zorganizovaný krvavý fašistický prevrat. Obhajoba neľudského mučenia a vraždenia ľudí s iným názorom, bola verejnosti tak ako v prípade Chile prezentovaná ako najvyšší záujem tzv. „demokracie“.
Pinochet bol „vyspelou západnou spoločnosťou“ obdivovaný a podporovaný ako niekto, kto zabránil nástupu komunizmu v Chile. V dokumente bolo uvedené, ako Pinochetovi počas jeho zadržania v Londýne prišla vyjadriť svoju podporu jeho priateľka „železná lady“ Margaret Thatcherová, ktorá mu poďakovala za jeho pomoc pri vojne o Falklandy a za to, že zaviedol v Chile demokraciu. Podobne sa v dokumente vyjadrovali aj iní jeho podporovatelia.
Dnes je už zrejmé, kto, za akým účelom a ako zorganizoval krvavý prevrat v Chile, na Ukrajine, ale aj v mnohých iných krajinách, kde bola takýmto krvavým, vražedným spôsobom zavádzaná demokracia „vyspelej západnej spoločnosti“.
Nikdy nebude jednoduché počúvať svedectvá tých, ktorí prežili zverstvá fašizmu. Nikdy nebude jednoduché počúvať o tom, čo je schopný urobiť človek človeku, len aby mu zabránil mať iný názor na svet, na život. Nikdy nebude jednoduché počúvať o zverskej brutalite mučenia, ktorá má zabrániť ľuďom myslieť, mať vlastný názor, či dokonca snívať o lepšom živote.
Jedna z obetí, ktorá hovorila o neľudskom mučení, ktorému bola vystavená hovorila o tom, že najhoršie mučenie bolo psychické, keď človek prichádzal o svoju dôstojnosť a cítil sa ako bezvýznamné nič, alebo červ vydaný na milosť a nemilosť mučiteľom, prestal mať pocit, že je človekom a čakal už iba na smrť.
Cieľom každého mučenia je človeka práve takto zlomiť. Aby stratil svoju dôstojnosť, ľudskosť a čakal iba na smrť, ktorá bola a je pre mnohých mučených vykúpením.
Obdobie „Covidu“ na Slovensku bolo obdobím mnohých medicínskych a sociálnych experimentov, ktorých cieľom bola verejná fašizácia spoločnosti. Ľudia a dokonca tie najzraniteľnejšie skupiny boli vystavovaní takému silnému nátlaku, že strácali svoju dôstojnosť a veľká časť mladej generácie doteraz trpí psychickými problémami.
Žiaľ, na Slovensku sa takýmto spôsobom páchali zločiny proti ľudskosti v záujme „demokracie“. Tej demokracie, ktorá má na svedomí milióny nevinných obetí po celom svete.
Fašizácia slovenskej spoločnosti nabrala takú formu, že dlhodobá „majdanizácia“ krajiny je považovaná za najvyšší záujem tých, ktorí sa snažia prevziať v štáte moc akýmkoľvek spôsobom.
Počas ich vládnutia zničili štát po všetkých stránkach a šírením nenávisti obludných rozmerov rozdelili – atomizovali spoločnosť takým spôsobom, že mnohí prívrženci „progresívneho fašizmu“ verejne na sociálnych sieťach a v rôznych debatách pod článkami v médiách schvaľujú už aj vraždenie.
Vraždenie za iný názor, ktorý začína byť neprípustný na Slovensku tak ako vo všetkých diktatúrach, začína byť niečo normálne a spoločensky prijateľné.
Atentát, ktorý bol spáchaný na demokraticky zvoleného premiéra politicky motivovaným atentátnikom a jeho schvaľovanie prívržencami súčasnej opozície, nie je nič iné ako výsledok cielenej fašizácie spoločnosti a podpora terorizmu. Pretože toto nebol iba atentát na demokraticky zvoleného predsedu vlády, ale teroristický čin proti občanom samotným a proti celej spoločnosti a jej demokratickým základom.
Politické subjekty, ktoré využívajú médiá na šírenie nenávistnej propagandy, lynčovanie a prenasledovanie názorových oponentov, či už politických, alebo z radov odbornej verejnosti a samotných občanov, v skutočnosti týmto terorom zavádzajú v štáte rovnakú diktatúru, ako bola zavedená krvavým prevratom pred päťdesiatimi rokmi v Chile a pred desiatimi na Ukrajine. Stačí si všimnúť rétoriku politických predstaviteľov, napríklad neúspešného kandidáta na prezidenta a jeho reakcie na volebný neúspech.
Na prenasledovaní a vraždení politických oponentov nie je nič demokratické, rovnako ako nie je nič demokratické na sústavnej „majdanizácii“ spoločnosti pomocou neustálych protivládnych protestov, ktoré usporadúvajú opozičné politické strany, ktoré takýmto spôsobom odmietajú priznať výsledky demokratických volieb.
Čo je demokratické na výrokoch predsedu najsilnejšej opozičnej strany, ktorý sa verejne prezentoval názorom, že urobí všetko pre to, aby Fico nevládol?
Čo je demokratické na šírení nenávisti a takom rozoštvávaní ľudí, že sú kvôli svojim politickým idolom schopní vraždiť?
Čo je demokratické na verejnom prenasledovaní a lynčovaní ľudí s iným názorom, ako je ten ich?
NIČ.
Pretože dnes sa tak ako to bolo v minulosti, stáva spoločenskou normou dogma, že vraždiť kvôli inému názoru je predsa „demokratické“.
A preto osobne hovorím NIE fašizmu v akejkoľvek podobe. Fašizmu, ktorý sa v súčasnosti skrýva pod mnohými pojmami ako sú „demokracia, liberalizmus, či progresivizmus“. Pretože fašizmus bol a bude vždy iba fašizmom.
Hovorím NIE fašizmu, ktorý sa začal na Slovensku presadzovať nielen mediálnym terorom, ale už aj snahou o fyzickú likvidácia jedného z najvyšších štátnych predstaviteľov. Pretože toto všetko dianie nesie rukopis tých, ktorí pripravili prevrat v Chile, na Ukrajine a mnohých iných štátoch sveta, kde kvôli ich mocenským chúťkam beztrestne umučili a povraždili milióny nevinných ľudí vrátane žien, starých ľudí a maličkých detí.
Hovorím NIE fašizmu, ktorého cieľom bol tentokrát slovenský premiér Fico, ktorý je zahraničí vnímaný ako človek, ktorý sa tomuto fašizmu postavil a o tom svedčia reakcie mnohých svetových predstaviteľov.
Hovorím NIE fašizmu, ktorý je spôsobený násilným potlačením mravnosti a ľudskosti v spoločnosti.
Devana
Slnovratovo 17. máj 2024
