Po mojich vnútorných sklách steká horiaci lieh. Stratil som kľúče od seba.
Svetská sláva je často len predsieň do vysnívaného zámku a keď človek vstúpi, najradšej by ju nechal zavesenú pri vchode.
Keď padá hviezda, básnici, gavalieri, rojkovia a milovníci musia byť pri tom…
Omrzelo ma meno, už sa to s ním nedá vydržať. Uznajte – taká hlúposť – volať sa a ešte k tomu stále rovnako.
Sú ľudia, pri ktorých si človek povie – bŕŕ. A sú básne, ktoré to presne vystihnú.
Akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami alebo udalosťami nie je ani náhodou náhodná.
