Pavol Janík: SÚDRUŽKA PORUČÍK PANI V.

PAVOL JANÍK
SÚDRUŽKA PORUČÍK PANI V.
 
To pre vás na jar
kvitne orgován.
Zahalená v cigaretovom dyme
spomínate na nádherné
päťdesiate roky
svojej nenávratnej mladosti,
na slnečný deň v Harmónii
v rozkvitnutej záhrade
konšpiratívnej vily,
na čerstvú krv sliepky
na pivničných stenách,
ktorá každého hneď pri vstupe
priviedla k rozumu.
Len spisovanie toľkých priznaní
vám robilo menšie pravopisné starosti.
A potom ste mohli odísť
– na vlastnú žiadosť.
Všetko sa skončilo.
Zabudnite.
 
A tak ste sa ocitli tu
a spomínate.
 
Neskôr sa v novinách
objavila fotografia muža,
s ktorým ste sa už stretli.
Z tej duše,
plnej cigaretového dymu,
ním pohŕdate.
 
„Veliteľ má byť
železný muž,“
nežne vravievate
temer ešte deťom,
„a nie taký sraľo,
čo sa podchvíľou rozplače
od dojatia,
keď zbadá pionierov s kvetmi.“
 
A potom dlho, dlho
plačete,
keď tí chlapci odchádzajú
do civilu.
 
Všetko sa skončilo.
Čelom vzad!
 
(Z knihy Hurá, horí!, 1991)