Ilustračný obrázok: SVS
Raz ozval sa jej známy hlas
- Stále Ťa ľúbim, počuješ?
Prepáč, že volám neskoro
Však iba Tebou dýchať viem
Vedz, že som ustal životom
Odpusť, nie všetko bol len pád
Hľadám odpoveď, kto sám som
A kto mi priateľ, a kto vrah
Túžim usínať pri Tebe
O nikom, na nič nemyslieť
Tvojmu hlasu sa poddávať
Byť tam, kde okrem nás nik niet
Vravela si, ak bude zle
Vypočuješ ma, pomôžeš
Teraz som sám a zlomený
Ale Ty mlčíš, nečuješ !
Povedz, ľúbiš ma, odpustíš
Máš ešte vieru, či jej niet?
- Chcel si, aby som zabudla
Súcit už nevráti ma späť !
Zložila a dych horúci
Spečatil v bozku nežný cit
- Boh vypočul nás v modlitbách
Zašepkala,kde spal ich syn ...
Sonka Valovič Sazama
apríl 2017
Zo zbierky „Poloticho"
Pridaj komentár