Najnovšia kniha amerického prozaika Daniela Silvu Zberateľ (Bratislava, 2023) s pôvodným názvom The Collector (New York, 2023) je 23. časťou série špionážnych románov venovaných príbehom geniálneho izraelského agenta a zároveň vynikajúceho reštaurátora Gabriela Allona.
Dielo akoby už úplne rezignovalo na charakter umeleckej literatúry. Publikácia neponúka intelektuálne a kreatívne hodnoty, ale hrubozrnnú propagandu proti Rusku zmiešanú s opisom bežných praktík spravodajských služieb, vybraných úsekov dejín výtvarného umenia, detailov tvorby a falšovania obrazov, ako aj pokútneho obchodovania so vzácnymi artefaktmi.
Vzhľadom na rozkolísanú kvalitatívnu úroveň autorových prác som už pred časom vyjadril pochybnosti, či meno Daniel Silva nie je kolektívny pseudonym. Kriticky sa možno pozrieť aj na výkony prekladateľky a zodpovednej redaktorky.
Za zmienku stojí napríklad spôsob písania rozmerov obrazu, ktorý v diele zohráva kľúčovú úlohu. Niekedy sú dimenzie uvedené slovne, inokedy číselne, príležitostne aj v kombinácii numerických a verbálnych znakov, teda symbol násobku X má písomnú podobu krát. Nechcem však zachádzať až do chybičiek na úrovni preklepov, respektíve upozorňovať na bezprostredné nezmyselné opakovanie rovnoznačných slov, ktoré očividne pramení z edičnej nedbanlivosti.
V súvislosti s knihami amerického románopisca Daniela Silvu, ktorý začínal ako novinár, som neraz konštatoval, že jeho preexponované angažovanie sa v problematických politických kampaniach je nešťastné, lebo spravidla nezodpovedá realite a zaostáva za dramatickým vývojom globálnych i lokálnych udalostí, ktorý je vždy rýchlejší než akákoľvek blesková publikačná činnosť. Navyše je veľmi nevhodné ignorovať podiel Sovietskeho zväzu na porážke fašizmu a zredukovať celú druhú svetovú vojnu len na americké zhodenie atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Nehovoriac o tom, že použitie jadrových zbraní proti civilnému obyvateľstvu je neospravedlniteľný masový zločin proti ľudskosti. Víťazov však nikto súdiť nebude a medzinárodný Haagsky tribunál, ktorý rieši vojnové zločiny, Spojené štáty americké aj tak neuznávajú vo vzťahu k svojim občanom.
Mimochodom – Daniel Silva tvrdí, že súčasný riaditeľ SVR (Služby vonkajšej rozviedky) je labilný sociopat, teda náladový výbušný človek, hoci je to kultivovaný vedec a predseda Ruskej historickej spoločnosti. Podľa Daniela Silvu terajší ruský prezident pokladá rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu tragédiu v dejinách, čiže Silva zámerne prehliada opakované vyjadrenia šéfa Kremľa, ktorý za katastrofy opodstatnene považuje aj občiansku vojnu, stalinský teror či druhú svetovú vojnu.
Absurdne – hoci z hľadiska západu logicky – vyznieva velebenie notorického alkoholika Borisa Jeľcina, ktorý z pozície ruského prezidenta spečatil rozklad Sovietskeho zväzu a úpadok Ruska v procese privatizácie, spätej s rodinkárstvom a korupciou. Medzi niektorými bývalými členskými republikami ZSSR sa postupne zhoršili vzťahy, ktoré vyústili do nepriateľstva i ozbrojených konfliktov.
Daniel Silva pokračuje v posilňovaní ilúzie, že v trhovom hospodárstve – s výnimkou Ruska – môže každý človek zbohatnúť, stačí, aby začal podnikať, hoci takúto naivnú predstavu vyvracia prax kdekoľvek na svete.
Zarmucujúca vojna na Ukrajine nevznikla vo vzduchoprázdne, teda bezdôvodne a nevyprovokovane, ako tvrdí Daniel Silva. Zo strany kyjevského režimu jej predchádzali roky nedodržiavania dohôd, bezvýsledných rokovaní, porušovania ľudských práv, eliminácie opozície, potláčania národnostných menšín, najmä veľkého počtu ruskojazyčných obyvateľov, ale aj oživovanie nacizmu a oficiálne uctievanie jeho predstaviteľov.
Francúzsko a Nemecko si v minulosti na Rusku vylámali zuby, preto teraz tak vehementne podporujú vzájomné vyvražďovanie Slovanov, ktoré má následne uľahčiť získanie ich území, prírodných zdrojov a vedecko-technického potenciálu.
Nebudem sa obšírne vracať k poľutovaniahodnému a zrejme nezvratnému faktu, že z niekdajšieho najvýznamnejšieho bratislavského vydavateľstva Slovenský spisovateľ, pôvodne zameraného na knižnú produkciu popredných domácich a svetových autorov, zostala len podružná značka komerčného edičného domu, sídliaceho na rovnakej adrese a riadeného rovnakým manažmentom.
Načrtnuté vývinové tendencie potvrdzujú, že skutočné umenie je čoraz väčšmi vytláčané na okraj spoločnosti zábavným priemyslom a schematickou propagandou.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 50 krajinách.
