Novinka amerického prozaika Daniela Silvu Smrť v Cornwalle (Bratislava, 2024) s pôvodným názvom The Death in Cornwall (New York, 2024) je 24. časťou série špionážnych románov venovaných príbehom geniálneho izraelského agenta a zároveň vynikajúceho reštaurátora Gabriela Allona.
Dielo sa po predchádzajúcej ostentatívnej propagande proti Rusku akoby šibnutím čarovného prútika usiluje zmierniť zjavne prehnanú politickú agitáciu a väčšmi sa priblížiť k charakteru umeleckej literatúry. Publikácia sa však nedokáže zbaviť viacerých doterajších očividných autorských i edičných nedostatkov.
Znova sa objavuje úplne neprirodzený, bezdôvodný a nevypointovaný motív stopercentne úspešnej korzickej veštkyne či jasnovidky, čo priam spochybňuje až mení inak vyhranený špionážny žáner knihy, ktorej autor začínal ako novinár.
Napriek neprehliadnuteľnej snahe obrúsiť najvypuklejšie prejavy tendenčnosti sa v texte nedarí zakryť apriórne negatívne zobrazovanie Moskvy a jej dlhých prstov zasahujúcich do všetkých nekalostí kdekoľvek v celosvetovom meradle. V tejto súvislosti vyznieva kuriózne spojenie „prokremeľský oligarcha“, čo predpokladá existenciu „protikremeľských oligarchov“, o ktorých sa však autor dôsledne vôbec nezmieňuje.
Navyše predstava, že našu planétu riadi jeden jediný ruský zbohatlík prostredníctvom zložitej siete schránkových firiem v daňových rajoch, je dostatočne naivná. A niet pochýb, že v podobných praktikách majú oveľa dlhšie a bohatšie skúsenosti práve vzorové západné demokracie.
Neodpustím si poznámku, že autor označuje ruského prezidenta za „kleptokrata“, teda zlodeja, ktorý sa obohacuje z pozície svojej moci. Spisovateľ sa však neobťažuje uviesť ani jediný príklad toho, že by Vladimir Putin niekomu ukradol, čo len jednu kopejku.
K starším hriechom prác Daniela Silvu patrí striedavé uvádzanie číselných údajov raz číslicami, inokedy slovne. Táto zdanlivo nepodstatná chyba krásy opätovne poukazuje na oprávnenú otázku, či pôvodný text alebo jeho preklad je dielom jednej osoby, alebo v pozadí pôsobí nejaký bezmenný kolektív.
Nebudem sa obšírne vracať k poľutovaniahodnému faktu, že z niekdajšieho najvýznamnejšieho bratislavského vydavateľstva Slovenský spisovateľ, pôvodne zameraného na knižnú produkciu popredných domácich a svetových autorov, zostala len podružná značka komerčného edičného domu.
Mozaika uvedených faktov potvrdzuje, že skutočné umenie je čoraz väčšmi vytláčané na okraj spoločnosti zábavným priemyslom a schematickou propagandou.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 50 krajinách.
