Ilustračný obrázok – archív Pavla Janíka
PAVOL JANÍK
MORE
(Tým, ktorí preklenuli more v Bratislave)
More
pretína mestá
v hlbokom vnútrozemí.
Pred morom
niet kam ujsť.
More je nám ustavične v pätách.
Zvyšky mora
máme v slaných jazierkach
očí.
More šumí po polnoci
na vypnutých televíznych staniciach.
Červené more
krvi
neprestajne horí.
Červené more
krvi
si za nás pamätá
útek z Egypta.
Najdlhšie zálivy
všetkých morí
(pod krycími menami riek)
pokrývajú kontinenty
prasklinami
vlhkými ako čerstvé rany.
Moria
v zdĺhavých zálivoch
tečú proti sebe.
Každé mesto
by chcelo mať kvapalné ulice
vydláždené vlnami
a vedúce do mora
ako Benátky.
Ulica v meste,
ktorá nesie meno iného mesta,
nevedie sama k sebe,
ale už vedie do neba
ponad predĺžené more.
Voda neúnavne odplavuje
lode a člnky,
živých i mŕtvych,
ryby aj stromy,
odpadky a iné zbytočné veci
sama proti sebe,
sama proti svojej vôli,
sama do seba.
(v Petržalke 21. septembra 2004)
(Z knihy Zašifrovaná jeseň, 2007)
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 50 krajinách.
Pridaj komentár