Ilustračný obrázok: Sonka Valovič Sazama
Tak veľmi žiadalo sa žiť Lež prišlo náhle mlčanie Pamäť stihla len nádychom Vštepiť spomienku do duše V nej stopa v lúčoch októbra Slnko derúce úsvitom Navôkol lesy pochmúrne Lístie pršiace zo stromov Tak veľmi žiadalo sa žiť Vedieť - doma sú v poriadku Chrániť najbližších, kým je čas Dýchať svet bez sĺz, zármutku Žiada sa viacej svetla v tme Nie ľudských strastí poryvy Veriť, navzájom milovať Veď sme tak krátko na Zemi Tak veľmi žiadalo sa žiť No svet daň kruto vypýtal Hoc chceli sme tak veľmi žiť Viac ako pár liet nedoprial Svedomie neťaží však svet I keď sa v krvi vykúpal My zomreli sme zbytočne Za domov náš i drahú vlasť Tu v lesoch kruto dýchla smrť Nie tá, čo prišla na jeseň Lež smútok zaodel nás v šat Keď zradou rodných prišiel Deň! Tak zomreli sme zbytočne Nepriateľ ľahko zvíťazil A hoci plače rodná zem Pre ľudskú tmu nič necítiť! Sonka Valovič Sazama
Pridaj komentár