„A či možno nazvať ušľachtilým človeka, ktorý by sa vyhýbal ľudskosti?
Ušľachtilý človek ľudskosť nestratí, i keby od hladu umieral, a ani v najväčšom zhone na ňu nikdy nezabudne!
A čo by bol v akejkoľvek tiesni, v ľudskosti svojej vždy vytrvá!“
Konfucius
Základom ušľachtilosti – mravnej vyspelosti človeka je jeho vlastná ľudskosť. Ľudskosť, ktorá z neho vytvára cítiacu a mysliacu bytosť. Ľudskosť založená na Láske, empatii, súcite a úcte k životu.
Preto nemožno nazvať ušľachtilým človeka, ktorý vymenil ľudskosť za egoizmus, pýchu, nadradenosť, arogantné a povýšenecké správanie sa.
Preto nemôže byť ušľachtilým človek, ktorý vlastnú ľudskosť vymenil za chamtivosť, lenivosť, žiadostivosť, závisť a nenávisť.
Preto nemôže byť ušľachtilým človek, ktorý sa pachtí iba za majetkom, spoločenskou prestížou, či mocenským postavením.
Preto nemôže byť ušľachtilým človek, ktorý sa vlastnej ľudskosti zriekne pri prvých problémoch a poprie v sebe človeka.
Preto nemôže byť ušľachtilým človek, ktorý prestal počúvať hlas vlastného svedomia a pácha neprávosti.
Ušľachtilým sa človek stáva vtedy, keď pochopí význam vlastného bytia a života okolo seba a celý svoj ľudský, mravný, intelektuálny a duchovný potenciál vyžije na vlastný rast a napredovanie a rast a napredovanie spoločnosti.
Ušľachtilým sa človek stáva vtedy, keď pochopí význam slobody, ktorej základom je pravda.
Ušľachtilým sa človek stáva vtedy, keď sa začne správať k ostaným ľuďom ako skutočný človek, čestne, láskavo a spravodlivo aj v tých najťažších situáciách.
Ušľachtilým sa človek stáva vtedy, keď skrze jedného človeka, dokáže milovať celý svet.
Devana
Slnovratovo 30. september 2023
