Ilustračný obrázok: V. Ješko Pixabay
Dnes bolo znovu modro-zlaté, krásne, teplé letné ráno..
Pečiem domáci voňavý zemiakový chlieb a vôňa byliniek, ktoré som predpoludním nazbierala, spolu s vôňou chleba vyčarili v dome niečo neopísateľné.
Ten najkrajší parfum, aký človek pozná – vôňu domova a pokoja, slobody a nezávislosti, jednoduchého a pritom dokonalého šťastia.
A pritom stačí tak málo, aby sme mohli prísť o niečo také neopakovateľné.
Môžeme prísť o svoje domovy, blízkych. Môžeme prísť o posledné zbytky slobody, ktorá nám ostáva.
Nenechajme a nedovoľme ukradnúť si všetko tým, pre ktorých ľudské životy a život našej Zeme nemajú nijakú cenu.
Nenechajme si ukradnúť všetky tie zázraky života, ktoré považujeme za niečo samozrejmé…
Východ slnka, keď začína zlatnúť nové ráno a deň, vôňu rosy, alebo hmly, ktoré sa pomaličky rozpúšťajú pod dotykmi slnka…
Vôňu a chuť dažďa, letnej búrky, ale aj jesenných pochmúrnych plieskaníc…
Dych vetra, ktorý v letnej páľave hladí telo a tvár a strapatí vlasy, ale aj prudký vietor, ktorý prečisťuje vzduch…
Dotyky prvých snehových vločiek na tvári, ktoré tancujú v povetrí, ale aj kopec snehu, ktorý musíme odpratávať . Mráz, ktorý štípe a vyťahuje okrem sĺz aj všeličo iné a možno aj šťavnaté slová…
Nenechajme si ukradnúť krásu a jemnosť jari. Teplo, smiech a bezstarostnosť leta. Farebnosť a pochmúrnosť jesene, či zvláštny pokoj ale krutosť zimy…
Nenechajme si ukradnúť vôňu a chuť medu, chleba, vína, bylinkového čaju, jablkovej štrúdle či tvarohového koláča. Domácej slaninky, halušiek, pirohov a zemiakových placiek. Vôňu a chuť prvých jahôd, jabĺk, domáceho hrozna…
Nenechajme si ukradnúť krásu a vôňu kvetov, čerstvo pokosenej trávy, sena, obrobenej zeme, hory…
Nenechajme si ukradnúť naše city, priateľstvo a lásku, ktoré spájajú…
Nenechajme si ukradnúť milovanie, to vzácne, najkrajšie, najintímnejšie zblíženie a spojenie muža a ženy a nezamieňajme si ho s lacným sexom, ktorého sú plné médiá…
Nenechajme si ukradnúť krásu a výnimočnosť hudby a nedovoľme ju nahradiť zvukmi vojny, zbraní, nárekom bolesti a zúfalstva…
Nenechajme si ukradnúť naše duše a svedomie, ktoré nás robia lepšími…
Nenechajme si ukradnúť vlastné životy kvôli chamtivosti, krvilačnosti, bezcharakternosti a nemorálnosti tých, ktorý si myslia, že vládnu svetu a rozhodujú o našom bytí či nebytí…
Nenechajme si ukradnúť všetko…
Devana
Slnovratovo, kedysi dávno v lete 2016
Dodatok:
Je to zvláštny pocit prežívať po rokoch tie isté chvíle, aj keď dnes napoludnie vystriedalo slnko pár tmavých mrakov, z ktorých sa spustil hustý lejak. A vône byliniek, šalvie, dobromysle, tymiánu a chleba, ešte znásobili pocity spred rokov. Možno je to aj tým, že žijeme v období, keď mnohí z nás cítia, že sme toho veľa stratili tým, že ľudia dovolili bez reptania pár chamtivcom ukradnúť takmer všetko, dokonca aj ich ľudskú dôstojnosť…
