Ilustračný obrázok: Pixabay
Keď navždy zbohom dal som spáse kňazskej, našiel som pravé ľudské spasenie. U múdrych nadarmo som ustavične múdrosť hľadal. Tú u bláznov som našiel. A inde nie. Aj v smútku som ju hľadal. V knihách starých. A ona zakaždým usmiala sa na mňa z kvetov bielych, z pŕs jedných belostných, keď som sa vlnám ich v pokore zveril celý. Háfiz, Slávik zo Šírázu 1300- 1389 Zo zbierky básní orientálnej poézie „Perly a ruže" (1962) Preklad Ivan Kupec
Pridaj komentár