Moris Pocchišvili: Človek, ktorý myslí

Nemyslia, ale hovoria,
hovoria o soli a o kvetinách,
hovoria dlho o vode,
o peniazoch a o kožušinách.

Nemyslia, ale hovoria.
Ucho tak veľa vydrží!
Vzdávajú chválu vychváleným,
o rozhnevanom srdci hovoria
bez srdca, chladní, unudení.

Slovami nudní bývajú,
po hneve v srdci ani stopy,
hovoria, čoho sú schopné
mikróby, lupy, teleskopy.

A ja len stojím, vyčkávam
s úsmevom trochu kyslým,
čo povie človek,
ktorý
myslí.

(preložil Miloš Krno)