Nemusíte so mnou súhlasiť, ale javí sa mi, že ku predchádzajúcim dvom konštantám, Apoštolskej a Kainovej, patrí aj táto. Podľa Trumpa.
Nepôjde o klasickú trojčlenku, táto je nadstavbou. Kým prvé dve dostávame do genetickej výbavy, ako možnosť, táto je odvodená zo spoločenských vzťahov. Človek ako súhrn spoločenských vzťahov; Marx, Engels. V konečnom, aj všetky tri, dokopy, sa môžu prejaviť len v rámci spoločenských vzťahov. Známy Robinson Crusoe takúto možnosť nemal. Každá bytosť v živote, každá entita v objektívnej realite, každá molekula v našej domácnosti, je determinovaná. Jej vznik, aj vývoj má svoje objektívne príčiny. Tak, ako aj sloboda je pochopená nutnosť, len s tým, že v rámci týchto mantinelov, buď môžeme urobiť kľučku, a úspešne hrať ďalej, alebo len byť priklincovaný na mantinel. Sloboda ako poznanie, i možnosť v rámci poznania konať.
Konanie prezidenta Trumpa je historickou udalosťou. Prečo? Abstrahujúc od jeho subjektívnych motívov (moc, sláva, manželka) urobil niečo, čím odkryl stáročia – a v marxizme matematický presne popísané súvislosti – ako to v tom kapitalizme vlastne chodí. Vysmievali utopických socialistov, raných kresťanov dokonca hádzali levom, Majstra Jana Husa upálili, tak ako stovky (alebo tisíce?) mladých žien, lebo chceli zostať poctivé; organizovali križiacke výpravy, dokonca obetovali povesť rodiny Borgiovcov, cez krvismilstvo a majetkové zločiny, aby maska kapitalizmu – pre hlupákov a naivných – bola čistá. Tak číra (alebo čůrá?), ako Havlovo svedomie.
Dosť? Židia ukrižovali Krista, lebo im rozhádzal vekslácke stoly v chráme jeho Otca. Či bol syn Boží, či bol Spasiteľom, v tejto fáze dáme bokom. Podstatné je, že kapitál vyložený na stoloch, prinášajúci zisk, bez práce, len tak, vysedávaním, ako pri obsluhe ukrajinských dronov, musel zostať nedotknuteľným. A Venezeulčania sa previnili tým, že sa dotkli svojho vlastného, národného majetku a dedičstva. Kto koho, a za čo má súdiť? Kto kolonizoval, a drancoval svet, a zabíjal pôvodných obyvateľov?
US kapitál, v osobe Trumpa, sa vyhráža aj Kube, Kubáncom. Treba pripomenúť, že to boli Španieli, kresťania (?), ktorí vyvraždili takmer do nuly pôvodné tri indiánske kmene. Potom prišli Američania, vygenerovaní Angličanmi, aby dielo dokončili. Krista už Židia druhýkrát nepribijú na kríž, ani tak ako to urobili ukrajinskí vojaci zajatému ruskému chlapcovi. Lebo ten kríž je dnes tak veľký ako celý svet. Jedno zlé rozhodnutie, a nielen v priestore euromúmie, a dokonané je.
Trump by mal dostať, nie Nobelovu cenu (a že za mier!), ale cenu Karola Marxa. Ten objasnil teóriu nadhodnoty, princíp na ktorom funguje kapitalizmus, a Mr. Trump, zaokrúhlene povedané, po 170 rokoch, ju verifikoval. Tak presvedčivo, a s takými dôkazmi, že je nespochybniteľná. Už ju len študovať, a ďalej rozvíjať. Ako to svojho času, vo fyzike, urobil Einstein, keď sa chopil Newtonovho stupňa poznania.
Prví by to mali urobiť v Českej republike. Pavlov zákon, platný od prvého januára t.r. vojde do dejín s rovnakou slávou, ako Trumpova konštanta. Rozdiel je však v tom, že dedičia Majstra Husa, si takúto slávu, takúto hanbu, nezaslúžia. Pravda vítězí!
Kúzlo každého zločinu je v tom, že raz skončí. A s nim aj jeho aktéri, a jeho vyznávači. Súdy pozemské, ale aj súdy iné, nazývané nebeské. Svedomie, zločin a trest, ako to popísal známy ruský klasik. Trumpova konštanta odhalila aj ďalšiu pravdu, že amorálnosť vládnucej lumpeninteligencie nemá hraníc. Že už prekročila nielen svoje triedne pozície a hodnoty, ale nemá úctu ani k hodnotám všeľudským. Nevedie triedny boj, ale globálnu vojnu. Výrobcovia zbraní, aj na Slovensku, si mädlia ruky. Zarobiť na jednom granáte desaťnásobok jeho výrobnej ceny, to tu ešte nebolo. To je párty, páni ministri! Pred voľbami, i po nich. Zabúdajú, že ten granát raz môže vybuchnúť aj v rukách ich detí. A nie len počas jazdy v miliónových autách. Všetko podstatné do jednej minúty, ako na Pražskom orloji!
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
12. januára 2026, PhDr. Michal Dieneš, CSc.
Euromúmia, bývalá Euroúnia, potvrdzuje výrok Fridricha Engelsa: „Vec samotná sa nezmení tým, že zmeníme jej názov“.
Dialektika Greendilu: grindielik, dielik, nula. Hurá!
Dodatok Mariána Moravčíka
Pár slov k myšlienke „sloboda je pochopená nutnosť“, ktorá bývala často dezinterpretovaná aj učiteľmi marxizmu a aj mne sa jej pravý zmysel podarilo pochopiť až po rokoch. V tejto myšlienke nejde o scholasticko-metafyzický problém, či má človek „slobodnú vôľu“. Ide o mieru slobody pri rozhodovaní. „Poznať nevyhnutnosť“ znamená poznať dôsledky všetkých možností, ktoré prichádzajú do úvahy. Človek si prirodzene vyberá pre seba optimálnu možnosť a miera slobody sa prejavuje v tom, že si v budúcnosti nemusí povedať: „Keby som to bol vedel, tak by som sem nechodil.“
Príklad zo života.
V záverečných ustanoveniach každej obchodnej zmluvy je v časoch kapitalizmu uvedené, že zmluvné strany uzavreli dohodu slobodne a nie za nevýhodných podmienok pre niektorú stranu. Málokedy býva v zmluve zdôraznené, že tá sloboda znamená, že žiadna zo strán tej druhej nezamlčala žiadnu dôležitú okolnosť alebo nevyhnutný dôsledok, kvôli ktorému by sa druhá strana rozhodla nepodpísať.
Bill Gates, jeden z najbohatších ľudí na planéte, zbohatol do veľkej miery aj na tom, že vo všetkých jeho zmluvách je uvedené, že si softvér kupujete „taký aký je“, aj so všetkými chybami, a on (Bill) neručí za to, že vám softvér spôsobí viac problémov, ako vyrieši. Váš problém, že ste nepoznali nevyhnutnosť.
Kapitalizmus par excellance.
