Ľubomír Feldek: Herci (pointa)

Ak by si túžil azda z hrobu vstať
a na Slovensko zatárať sa, Sokrat,
ja musím, s prepáčením, skríknuť: Stáť!
Rozmysli si to stokrát!
V rozhlase zoberú na teba oje,
v televízii bič,
ak by si tam chcel hlásať svoje
„Ja viem, že neviem nič“.

Povedia: Doma dumaj!
Kde sa tu vzal ten chumaj?
Určite nachmelený je!
Kto ho sem pozval? Strhnúť prémie!
Musíme znova robiť celé zamyslenie!
Bež, Jožo, pozrieť,
či tam dáky voľný herec nenie!
Kde? Predsa v bufete!
Alebo stiahnite ho rovno zo scény!
Nech príde porozprávať, ako je a ako bude na svete.
Ak nepríde, sme stratení.

Všetko nás skrátka vedie k tomu vývodu,
za ktorý nepovie mi tento národ „merci“ –
pomoci nieto tomu národu,
ktorému mysliteľov nahradili herci.