Čukotský folklór
Keď Tvorca* stvoril líšku a psa, obaja nevedeli ako majú spolu žiť. Tak išla líška za Tvorcom povyzvedať, ako to urobiť. Tvorca hovorí: ,,Ty sa kŕm iba mäsom! Kde uvidíš mäso, alebo čokoľvek mäkké živé, to aj zješ. A priateľovi povedz, nech slúži svojmu pánovi, chodí po jeho stopách, chráni jeho majetok a dostane od neho jedlo. A jeho život bude tvojou smrťou.“ Líška sa zamyslene vrátila späť.
,,Tak ako?“, pýta sa pes, ,,čo povedal Tvorca?“
,,Povedal, aby som hľadala mäso v tundre, čo si nájdem, to si aj zjem. A tebe odkázal nájsť si pána, kde pôjde on, pôjdeš aj ty, a on ti dá potom jedlo. A tvoj život bude mojou smrťou… Čo to znamená, že tvoj život bude mojou smrťou?“
,,Že ťa spolu s pánom budeme zabíjať?“, premýšľa nahlas pes.
,,Určite nie!“, pohoršuje sa líška, ,,Tvorca nepovedal takéto slová!“
,,Správne! Ale pravdepodobne to myslel tak, že my s pánom budeme môcť žiť, keď teba nebude!“
,,Nie! Nie! Si úbohý! Nepovedal takých slov!“
Pohnevali sa, rozošli, líška si začala hľadať jedlo v tundre, kŕmiac sa myšami a zajacmi, a pes našiel svojho pána, ktorému verne slúžil za jedlo. A od tých čias, kde sa stretnú, pes loví líšku pre človeka.
Zdroj: БОГОРАЗЪ, В. Г. 1900. Чукчи. Материалы по изучению чукотского языка и фольклора, собранные в Колымском округе. Санкт-Петербург: Типография Императорской Академии наук, c. 275 – 276.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
(*Havran).