Otázka otázok? Najprv malá násobilka: v kybernetike je systém definovaný tak, že má určité prvky, medzi ktorými sú vzťahy, a navonok sa prejavuje svojim chovaním. Za systém v tomto všeobecnom vyjadrení môžeme považovať, napr. ľudské telo, rodinu, spoločnosť, či vesmír. Niektoré systémy sú determinované mimo našej ľudskej činnosti, existujú mimo našej vôle, i nášho poznania. Iné, naopak, sú vytvárané človekom, jeho činnosťou. Spoločnosť, či štát sú toho príkladom. Môžeme ich študovať, pozorovať, analyzovať; u niektorých, dokonca robiť aj zborku a rozborku. A nemám na mysli zbrane. Humánnejším príkladom je manželstvo, alebo nedeľný obed.
Veľká násobilka. Spoločnosť, civilizácia. Deľba práce, vznik spoločenských tried. Prvotnopospolná, otrokárska, feudálna, kapitalistická, socialistická spoločnosť. Žiada sa citát: Dejiny doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov; Marx, Engels, 1848.
Vládnuce triedy vytvárali, a vkladali do systému také prvky, ktoré im zabezpečovali ich moc, ich triedne záujmy; vrátane socialistickej spoločnosti. Vedúca úloha komunistickej strany bola jedným z nich, a to kľúčovým. V podmienkach súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, sa systém chová ako vykorisťovateľský; s útlakom sociálnym a národnostným, s atribútom vojen a násilia. Darebácky a zločinecký, v základni i v nadstavbe. Tak vyzerala, obrazne povedané, rovnica o jednej neznámej = súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Dnešok ako dôkaz, u nás i vo svete (kapitálu).
Diferenciálna rovnica. Vykročením ku socialistickej spoločnosti, po VOSR v Rusku, 1917, u nás po februári 1948, sa začína vytvárať systém, ktorý doteraz nemal pevné prvky. V rovnici je plno neznámych, a každá sa dynamický mení. A istú dobu v ňom pretrvávajú aj prvky starého systému. A nie sú len pasívne. Idea spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov je humánna, zbavuje spoločnosť vykorisťovania a ambícií viesť vojny. Len ako ju naplniť? Ako ochrániť systém zvnútra, ale aj zvonka? Keď budúci triedni priatelia už zamachrovali atómovou bombou? A hneď na to, 1949, si založili NATO. Od začiatku, s úsmevom pani z Jakubiskových filmov. Pravda, chrup mala lepší, americký; teda umelý a falošný. Ako takmer všetko USácke.
Koniec predohry. Po februári 1948 sa u nás začína prechodné obdobie, od kapitalizmu ku socializmu. V teórii je definované ako obdobie, v ktorom sú prvky starého i nového, rodiaceho sa systému. Je to aj obdobie, v ktorom sa do systému vkladajú preň cudzorodé prvky! Celá procedúra má latentnú podobu. Cieľ je jasný: s pribúdajúcim časom rozložiť celý systém. Nežne, sametovo, latrínovo. Otázka: kto za tým stál? Kto tak plánoval, a mal primeranú trpezlivosť? Ale aj dlhé peniaze! Pražská Parta 77 bola len tvárou temného pozadia. Všetko sa plánovalo a pripravovalo inde. Parte stačilo len opíjať sa, flámovať a provokovať. Disidenti ako verejný cudzorodý prvok. Svoje morálne hodnoty nakoniec preniesli aj do politiky, keď sa dostali k moci.
Socialistická etapa a cudzorodé prvky v systéme. Náhoda, naivita, zámer? Okrem spomínanej Party 77, cudzorodých prvkov bolo viac. Najznámejším, a najviditeľnejším – u nie malej vrstve spoločnosti aj obľúbeným – boli Tuzexy. Zdanlivo nič nebezpečné, a s logickým zdôvodnením: aby občania, ktorí majú valutové príjmy zo zahraničia: pracovné cesty, honoráre, dedenie, dary atď., mohli v nich nakupovať. Valuty zostali v banke, a tá im za ne vydala poukážky, známe ako bony. Abstrahujme od mnohých technických detailov, napr. ponuka tovarov a ceny, to hlavné, a deštrukčné bolo v dostupnosti týchto bonov pre ostatnú spoločnosť. Pre väčšinu, ktorá také možnosti nemala, a pritom poctivo pracovala doma! Takto sa vygenerovali dva základné problémy: vytvorila sa vrstva vekslákov, ktorá bezpracne, len finančnou manipuláciou prichádzala pomerne k veľkým ziskom; ale to najnebezpečnejšie, a najdeštruktívnejšie – pre systém – bol morálny rozklad spoločnosti. A stačilo tak málo, predávať bony v banke, a tak ich sprístupniť každému, kto o to mal záujem. Všimli ste si, že Parta 77, disidenti z Prahy, ktorí na socializme kritizovali čokoľvek, svojich bonov sa ani raz nedotkli? Nebol pokyn. Bolo by zaujímavé, v ktorej pražskej hlave (ale aj kedy) sa zrodil tento tuzexplán. Do vzniku federácie (1968), bol štát centrálne riadený z Prahy. Tam tento Golem bol vymyslený, a tam bol doň vložený aj šém.
Druhý, ešte geniálnejší, ale o to aj deštruktívnejší cudzorodý prvok, ktorý bol v Prahe do systému vložený bol: štátny ateizmus. Bol v rozpore s teóriou, alebo ak chcete, učením marxizmu-leninizmu. Hrubo ho prekrúcal a zneužíval. Bol v rozpore aj s vtedajšou socialistickou Ústavou, ktorá zaručovala slobodu vyznania.
Marx, Engels i Lenin nikdy nekritizovali vieru, ale inštitúciu, ktorá túto vieru celé stáročia zneužívala, teda cirkev a náboženstvo. Modli sa a pracuj. A o nič iné sa nezaujímaj, nerozmýšľaj nad tým prečo je chudoba, bieda, prečo ťa ženú do vojen a zabíjania: rovnakých chudákov ako si ty sám. Už v Manifeste komunistickej strany 1848, dali definíciu komunizmu: slobodný rozvoj jednotlivca je podmienkou slobodného rozvoja všetkých. A do slobodného rozvoja patrí aj sloboda viery. Sloboda, či budeš v rovine filozofickej materialista, idealista, či dualista. Tvoja vec, nie vec úradov. Ani žiadnej strany. Materializmus im slúžil, a je tak dodnes, na vysvetlenie fungovania spoločnosti: ako vzniká bohatstvo jedných, chudoba a útlak druhých. Že vzniká tu na zemi, že nie je dielom božím. Cirkev, ktorá sa podieľala na vykorisťovaní, na kolonizácii sveta, na vojnových zločinoch, na pedofílii (aj v kláštoroch) bola oprávneným predmetom ich kritiky. Tak vznikol aj výrok, že náboženstvo je ópium ľudstva. Nie viera, ale jej zneužitie!
V bežnom živote to došlo až k takým absurditám, že len ateista môže byť dobrý komunista, alebo: komunista musí byť ateista. Pritom Morálny kódex budovania komunizmu sa hodnotovo kryl s Desiatimi božími prikázaniami, abstrahujúc od prvého; od viery! Strana mohla veľmi efektívne využívať, lege artis, členstvo veriacich vo svojich radoch. Aj paragraf o rozkrádaní majetku v socialistickom vlastníctve, ale aj iné, by na súdoch boli len sporadicky. Nepokradneš, nezabiješ.
Gustáv Husák, na Celoslovenskej konferencii KSS, v oslobodených Košiciach vo februári 1945, sa za slovenských komunistov vyjadril jasne: budeme rešpektovať náboženskú slobodu, a cirkev sama nech si urobí poriadok vo svojich radoch. A za toto, a nie len za to, takmer prišiel o život ?! Aby ho nakoniec z tej Prahy aj vyhnali. Podívej se Gusto, jak je tady husto. Rým, pre dav krikľúňov a nefachčenkov, ako stvorený! Pamätáte, perfektná réžia. Len karma sa vrátila: dnes je tam riedko, a ešte len bude. L-mančaft si už urobil prieskum bojom v Brne. K tomu načim prirátať migrantov, s mešitami, ale aj tých, s naleštenými zlatými WC. Za tucet dronov jedna misa?
Povojnový vývoj nebol jednoduchý. Samotná cirkev si za mnohé mohla sama. Zneužívanie kláštorov a pomoc pri útekoch vojnových zločincov, dotvárali jej historicky protiľudovú činnosť. Cirkev tak aj svojim konaním veľmi úspešne generovala ateizmus.
Samotná téma je veľmi rozsiahla. Toto je len skratka, ktorá má za cieľ ukázať zložitosť ľudskú, vedeckú, etickú i politickú (a i.), s ktorou sa vznikajúci socialistický systém po roku 1948 musel popasovať. Aj tu bol šém prezieravo a strategický vložený; dve muchy jednou ranou! Rozklad kresťanstva ako viery, a rozklad socializmu ako spoločenského systému. Komu, akým silám vyhovovala a vyhovuje resuscitácia kapitalizmu? Odpoveď je relatívne jednoduchá: kto prevzal národný majetok spoločného štátu? Komu dnes slúži? Do akej vojny nás pripravujú, a zrejme aj pošlú?
Otázka viery, a to všade na svete, je veľmi citlivá, až intímna téma. Ide o prvok systému, ak zostaneme u pojmov z kybernetiky, ktorý samotný systém môže pevne stabilizovať, alebo naopak. Príbeh vojny v Iráne je jedným z dôkazov. V našich podmienkach, na škodu veci, sme tento prvok systému – postavenom na všeľudských hodnotách – dovolili rozložiť, a v rozklade sa pokračuje ďalej. Dnes už bez komunistov, ale za aktívnej činnosti národných a kresťanských politických strán! Keď boli pri moci, boli v čele rabovania a rozkrádania štátu. Jeho morálneho i duchovného úpadku aký v našej histórii nemá obdobu. Aj toto potvrdilo pravdivosť marxizmu, o podstate človeka, že je súhrnom spoločenských vzťahov. Ak tie sú nastavené na zisk, potom všetko – každý prvok systému – je nútený sa tak chovať! Ak chce prežiť. Hypotéku nesplatíš, nikto ťa nezamestná – ak by vedel – že si volil komunistov, či nedajbože si aj členom takej strany. Aby to bolo kóšer, nastavia sa tak aj zákony. Právo je vôľa vládnucej triedy povýšená na zákon. Ani tu sa Marx a Engels nemýlili, 1848. Dialektika je brilantný nástroj poznania.
Perlou na našom darebáckom a zločineckom ponovembri je zákon, ktorý bývalý režim označuje za nelegitímny a zločinecký. Ak sa za jeho existencie stavali fabriky, industrializovalo sa, stavali sa byty – bez hypoték, dávali mladomanželské pôžičky, zdravotníctvo a školstvo bolo zdarma; ak sa rodili deti a žilo sa pohodovo a šťastne – ak toto bolo zločinecké, ako označíme dnešný, ponovembrový režim? S rozkradnutím národného majetku, s mafiami v každej oblasti, s rozpadom právneho štátu, s úpadkom v každej oblasti spoločnosti? Ako?! Poznáte také slová? Čo urobíme s exekútormi, ktorí priviedli tisíce ľudí k chudobe, bezdomovstvu, k samovraždám! Ako vyjadrime vďaku lekárom, ktorí dovolili masové použitie experimentálneho lieku, bez overenia jeho bezpečnosti? Ako odmeníme politikov, ktorí toto všetko dovolili, a ešte na tom aj bohatli?
Zdá sa, že po včerajšej Ankare, všetko zariadi NATO. S nami, či bez nás? Ešte zopár úspešných provokácií, a zabudnime na východ Slnka. Nie jedno, ale tucty; tie nikdy nezapadajú, len padajú. Komu budú závidieť živí?
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
9. júla 2026, PhDr. Michal Dieneš, CSc.
Pridaj komentár