Komunisti zabudli na Stalinove rady

V jednom zo svojich posledných verejných vystúpení, 14. 10. 1952 pri príležitosti 19. kongresu KSSZ, predniesol Stalin krátku reč, v ktorej zhrnul perspektívy komunistických, socialistických a robotníckych strán vo vtedajších kapitalistických krajinách. Spomenul, že vo svojich krajinách sú pod tlakom vládnucej buržoázie, ale v istom zmysle majú ľahšiu úlohu, ako stála pred revolucionármi v cárskom Rusku. Výhoda je aj to, že sa môžu poučiť z úspechov aj chýb, ktoré doteraz komunisti urobili.

Rady, ktoré sú iróniou dejín aktuálne aj dnes, uviedol v nasledujúcich odstavcoch:
„V minulosti sa buržoázia štylizovala do liberalizmu. Zasadzovala sa za buržoázne demokratické slobody a touto cestou si medzi ľuďmi získavala popularitu. Dnes po liberalizme neostala ani stopa. Neexistuje už nič také, ako „sloboda jednotlivca“ – individuálne práva si vyhradzujú len oni – vlastníci kapitálu – všetci ostatní občania sú len surovinou, z ktorej ťažia svoje zisky. Princípy rovnoprávnosti ľudí a národov sú zadupané do prachu a dnes tu máme len princíp všetkých práv pre parazitujúcu menšinu a žiadne práva pre vykorisťovanú väčšinu občanov. Buržoázia odhodila vlajku demokratických slobôd. Myslím si, že vy, zástupcovia komunistických a demokratických strán, ak na svoju stranu chcete získať väčšinu občanov, musíte zdvihnúť túto vlajku a niesť ju ďalej. Nikto iný ju nezdvihne.

V minulosti stála buržoázia na čele národov. Presadzovala ich právo na nezávislosť a vyzdvihovala národ „nadovšetko“. Dnes sa tieto národné princípy vyparili. Buržoázia svoje právo na nezávislosť predala za doláre. Odhodila vlajku národnej nezávislosti a suverenity. Niet pochýb, že vy, zástupcovia komunistických a demokratických strán, ak chcete byť vlastencami vo svojich krajinách, musíte zdvihnúť túto vlajku a niesť ju ďalej. Nikto iný ju nezdvihne.“

Pár poznámok na záver:
1. Všimnite si, že Stalinove rady sú pragmaticky efektívne, nie ideologické. Ani slovom sa nezmienil o „červených vlajkách revolúcie“.

2. Všimnite si, že tie odhodené vlajky ležia bezprízorne v prachu už veľmi dlho. Už si ich všimli aj kariéristi typu Matoviča a rôznych „demokratov“.

3. Všimnite si, že okrem vlajok, o ktorých hovoril Stalin, tam medzičasom pribudli ďalšie, na ktorých ľuďom vždy záležalo a dnes ich nemá kto niesť. Iróniou histórie tam leží aj vlajka ľudských práv, ktorá kedysi pomohla reštaurovať u nás kapitalizmus.