Ilustračný obrázok: Pixabay
Úvod autorky:
Dnes pri čítaní rôznych príspevkov som pochopila, že ani po troch rokoch, ktoré ukázali, aké je dôležité byť ľudským a začať sa spájať v záujme štátu, národa a spoločnosti, sa nič nezmenilo.
Veď akú hodnotu má myšlienka, či idea, ktorá je podávaná a prezentovaná arogantným, povýšeneckým spôsobom?
Denne sa stretávam s rozličnými spôsobmi, ktorými sa prezentujú často tí, ktorí sa chcú stať „novodobou elitou“. Vzájomné osočovanie sa, napádanie sa, hádanie sa, nerešpektovanie sa návzájom, dokazovanie si kto z koho, mi pripomína také to chlapčenské, pubertálne „meranie si pipíkov“. A to čo je dôležité sa úplne stráca v nič neriešiach konfliktoch, žabomyších vojnách, ktorých je cieľom iba dokázať si hodnotu vlastného ega.
A kde ostala práca pre spoločnosť? Kde ostal človek?
Je to spôsobené tým, že si mnohí vo svojej sebastrednosti neuvedomujú, že vedomosti, ktoré majú sú im úplne zbytočné, keď ich nedokážu použiť na rozvoj celej spoločnosti? Dokazovať si vlastnú hodnotu tým, že mám určité vedomosti a pohŕdatm ľuďmi, ktorí ich zatiaľ nemaj nemajú, je prejavom ľudskej nevyzretosti, alebo čo je horšie, oportunizmu.
Dnes som si pri čítaní jednej takej diskusie, kde si páni „merali pipíky“, spomenula na starší článok…
Keby bol Boh žena…
Hneď na začiatku musím všetkých mužov upozorniť, že nie som zarytá feministka, lesbička a mužov mám rada,niekedy sa s nimi radšej kamarátim ako s dievčatami a nič ľudské mi nie je cudzie.
Ale dnes ráno som sa schuti zasmiala na jednom zaujímavom článku, kde autor písal o ženách, ktoré zanedbávajú partnerský sex, ktorý nie je až taký zlý, pretože v biblii o tom nenašiel ani zmienku. A ženy takto vystavujú svojho partnera tlaku cudzoložstva.
V tej chvíli som si predstavila, ako by vyzeral svet, keby bol Boh jedna pohodová, múdra baba, ktorá by dokázala skrotiť mužskú ješitnosť a ukázala chlapom, aké je v skutočnosti ich miesto vo svete, ale aj po boku ženy.
Dnešní muži si už ani neuvedomujú, čo spôsobilo to, že ženy si začali vydobýjať svoje miesto v spoločnosti a z mnohých sa stali zaryté feministky, ktoré pohŕdajú mužmi. Začali mužov dokonca nenávidieť a svet ľudí sa stal preto znova ešte viac divným, vzťahovo rozbitým miestom, kde skutočná láska nemá miesto.
Je to aj preto, že to čo muži prezentujú ako vlastnú silu, je v skutočnosti ich slabosť.
Byť silným za každú cenu a dokazovať si, že ja som väčším samcom ako ten druhý. Používať na to či už hrubú silu, alebo násilie, len aby si dokázal výšku vlastného ega a hodnotu, nie je prejavom mužskej sily.
Potláčať vlastné city a správať sa necitlivo a ponižovať slabších z pozície silnejšieho, žiarliť na úspech iných a túžba po moci a ovládanie iných, nerobí muža mužom.
Tento model správania sa mužov k ženám, bol v európskej spoločnosti, založenej na kresťanských tradíciách, bežný celé stáročia. Kde to tak nebolo, tam to zaviedla kresťanská cirkev v podobe misií lásky, tvrdým a násilným pokresťančovaním.
Áno, žena bola celé stáročia považovaná práve vďaka kresťanstvu za menejcenného tvora, ktorý bol majetkom muža a musel sa mu podriaďovať vo všetkom.
Dcéry boli majetkom otca, ktorý rozhodoval o ich živote a ak sa nestali Kristovými nevestami a majetkom cirkvi, tak sa stali majetkom muža, za ktorého sa vydali.
Preto sa napríklad nevydala ani Alžbeta I. anglická kráľovná, ktorá si veľmi dobre uvedomovala, že je iné byť slobodnou kráľovnou, ako byť majetkom muža, za ktorého by sa vydala.
Ženy boli považované za „nádoby plné hriechu“ už len preto, že muži museli nejako ospravedlniť svoje sexuálne chúťky, z ktorých sa museli predsa vyspovedať a kajať za tento hrozný hriech, ktorý bol však dopriaty iba vyvolenej cháske.
A čo ak sa ukázalo, že žena nie je len nádobou plnou hriechu, ale dokáže aj premýšľať. No fuj! Niečo také scestné bolo nepredstaviteľné a mohla si to dovoliť len žena, ktorá sa venovala službe Bohu a cirkvi.
No a čo s takým stvorením? Šup s ním do mučiarne, aby sa priznalo, že to nie len tak a veselo obcuje s diablom. Ak takéto diablovo plemä nezomrelo pri mučení, tak si posledné chvíle života užilo na horiacej hranici, alebo s hlavou na kláte, či na povraze na šibenici.
Hypátiu z Alexandrie kresťanský fanatizmus a žiarlivosť patriarchiu Kyrilla stáli život, o ktorý prišla veľmi krutým spôsobom, keď ju zavraždil dav kresťanských fanatikov. Táto novoplatónska filozofka a matematička si dovolila byť krásna, múdra a vzdelaná zároveň.
Keby bol Boh žena, tak by bol svet iným. Nedovolila by krutosť, s akou sa potláča a potláčala láska vo všetkých svojich podobách.
Ľudia by si boli vo všetkom rovní a ženy a muži by sa navzájom dopĺňali a nemuseli by si dokazovať vlastnú nadradenosť voči tomu druhému.
Nedovolila by, aby sa z ľudí stávali monštrá a prestávali byť ľuďmi.
Ale potrebuje človek k tomu, aby bol skutočným človekom nejakého falošného Boha v akejkoľvek podobe, ktorému by sklaňal a otrocky mu slúžil?
Nestačí mu to, že mu Boh dal slobodnú vôľu, aby so svojím životom naložil, čo najlepšie?
Alebo je to tak, že človek nechce pochopiť podstatu lásky a múdrosti, ktorú má na dosah, ale nezodpovedne premárni vlastný život, ale čo je horšie ničí životy aj iným?
V tom prípade nepochopil nielen hodnotu života, ale ani skutočný význam „Boha“ v sebe, ktorý mu dáva možnosť byť skutočným Človekom.
Devana
Slnovratovo 9. september 2019
