Kam budeme kráčať?

Na internete bol rozhovor s pani Valachyovou, hlavnou ekonómkou sporiteľne s názvom: Patríme medzi najmenej prosperujúce krajiny EÚ. Smutné konštatovanie. Keďže sa blížia voľby, prezrel som si volebné programy hlavných politických strán, či tam nájdem riešenie problému. Ako prvé som si pozrel stranu Smer. Nadpis a jadro programu bol: „Volebný program strany SMER – slovenská sociálna demokracia a dva body: návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky a návrat dôstojnosti do života ľudí“.

Druhý som si všimol nadpis „Progresívne Slovensko predstavilo program a tím pre podporu rovnosti všetkých ľudí. Na Slovensku žije stále príliš veľa ľudí, ktorí nemajú rovnaké práva a čelia znevýhodneniam, hoci sú rovnakými občanmi a občiankami našej krajiny, upozornil predseda PS a podpredseda EP Michal Šimečka“. Ako sa hovorí: netnú do živého.
 
Pretože som 20 rokov pracoval v poľnohospodárskom výskume a Francúzi (mám list z francúzskeho ministerstva poľnohospodárstva) a Nemci nechceli veriť výsledkom, ktoré dosahujeme v poloprevádzkových pokusoch, prišli si to overiť, brali si vzorky. Zato som si pozrel články, o ktorých hovorí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. E. Macho, predseda SPPK, hovorí o problémoch nášho poľnohospodárstva už veľmi dlho, konkrétne aj o tom, že: „Slovensku hrozí nedostatok domáceho bravčového mäsa, chovatelia žiadajú vládu o okamžitú pomoc“. Stav, ktorý nás musí mrzieť.
 
V programoch strán som nenašiel návrh riešení ani na to, čo hovorila hlavná ekonómka sporiteľne a ani na to, čo hovoril riaditeľ SPPK. Prečo patríme medzi najmenej prosperujúce krajiny, či prečo máme nedostatok bravčového mäsa? Treba si uvedomiť, čo sa dialo v dobe privatizácie? Bez predsudkov, netezaurovať, či nehromadiť niektoré problémy, o ktorých sa nemá vedieť, bez tabuizovania, napríklad aj, čo bolo na internete, že manžel Ursuly von der Leyenovej dostal províziu 760 miliónov USD  za “úniový nákup vakcín od Pfizeru“?  Má Von der Leyenová tendenciu zapájať svoju rodinu do svojej politickej kariéry? Je ich iste viac.
 
Ak nefunguje auto, ideme s ním do opravovne.  Ak nefunguje ekonomika, sú tu ekonómovia. Vedia ju „opraviť“. Elektrotechnika má Ohmov zákon, ak by ho nerešpektovala, nefungovala by ani žiarovka. Žiaľ, v ekonómii nerešpektujeme ani zákon ponuky peňazí, a ani zákon dopytu a ponuky.
Ako vyplynulo zo slov hlavej ekonómky Sporiteľne, zaostávame. Potrebujeme sa spoľahlivo orientovať, čo sa deje v ekonomike. Predovšetkým vláda a parlament. Pred nami totiž stojí problém ekonomického vyrovnávania, o ktorom sa programy strán nezmieňujú. To je ozaj náročná ekonomická otázka. Predovšetkým potrebujeme teóriu, ktorú nám dnešní ekonómovia nenúkajú. Nemáme novodobé teoretické dielo, teoreticko-metodologickú expozíciu problému ekonomického vyrovnávania. Iba prirovnám – nevedeli by sme derivovať, ak by matematická analýza nemala teóriu, známe vety.
 
Máme celosvetovú pandémiu, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu a v ich dôsledku nové geopolitické vzťahy; naplno odhalili prehlbujúcu sa slabinu Európskej únie. Tou je jej surovinová, technologická, energetická či kapitálová aj obranná závislosť od tretích krajín. A tak vedecké riadenie ekonomiky je najaktuálnejšou témou dňa. Ak si to neuvedomíme a nebudeme riešiť, stav sa nezlepší.
Uvedomujú si to ekonómovia politických strán?
 
Ľudstvo zažilo v 20. stočí 2 katastrofy, dve svetové vojny. Toto je závažný ekonomický problém(y) dneška. Ekonomická veda na obdobnú vážnu zmenu, ako máme dnes, zareagovala už po prvej svetovej vojne. Keynes v rokoch 1915 až 1919 bol poradcom britského ministerstva financií pre finančné a ekonomické otázky. Počas vojny navrhoval úverové podmienky medzi Britániou a jej spojencami v Európe a nákup vzácnych mien. Bol účastníkom Versaillskej konferencie v roku 1919, kde sa riešil problém vojnových reparácií a kde zastával úlohu finančného zástupcu ministerstva financií Anglicka. Pod jej vplyvom napísal The Economic Consequences of the Peace (Ekonomické dôsledky mieru) a v roku 1922 sa k téme vrátil v knihe A Revision of the Treaty (Revízia zmluvy).
V oboch textoch Keynes tvrdil, že vojnové reparácie, ktoré malo Nemecko po porážke v prvej svetovej vojne nútene splácať, boli príliš veľké a vyjadril obavu, že ich splácanie zruinuje nemeckú ekonomiku. (Sám urobil prepočty). Potvrdilo sa to, keď sa v roku 1923 objavila známa hyperinflácia a nastal kolaps nemeckého hospodárstva, pričom iba malá časť reparácií bola splatená.
 
Problém deflačnej politiky uskutočňovanej v 20. rokoch 20. storočia, s ktorou nesúhlasil, opísal v diele A Tract on Monetary Reform (Úvaha o monetárnej reforme, 1923), kde tvrdil, že krajiny by mali mať cieľ stabilitu domácej cenovej hladiny a uplatňovať pružné výmenné kurzy.
Najvýznamnejšie  Keynesovo dielo je The General Thery of Employment, Interest and Money (Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí) publikovaná v roku  1936. Znamenala zásadný obrat v ekonomickej vede. Teória je založená na tom, že kľúčovou veličinou v ekonómii je agregovaný dopyt vyjadrený slávnou rovnicou:
 
Y = C + I + G + (X – M)
 
Ona je bázou aj rovnice rovnováhy ekonomiky (S – I) + (T – G) = (X – M), ktorú som už v mojich úvahách vysvetlil a ukázal, že hlavne USA ju nedokážu dlhodobo zabezpečiť.
Verím, že z týchto úvah vyplýva to, čo som už napísal – dnešná ekonomika Európy a teda aj Slovenska potrebuje novú teóriu, svet sa zmenil. Naše ministerstvo financií a ekonomické fakulty asi nepociťujú túto potrebu.
Fundamenty našej ekonomiky nie sú silné, aj vďaka turbulenciám na akciových trhoch a trhoch komodít; ponúkajú nám automobilky na úrodnej pôde. Potrebujeme expanziu, potrebujeme perspektívu, prosperitu, ale nemáme „novodobé tajchy“ Štiavnických vrchov.
Ekonómovia strán ich tiež neponúkli.
 
 
Záver
 
Ktorý ekonóm a z ktorej strany píše, či písal o tak vážnych ekonomických problémoch ako máme, a ako o podobných v jeho dobe písal Keynes. Dva uvedené citáty o tom nesvedčia.
Čitateľ iste pozná mená  Bill Gates, Klaus Martin Schwab, či A. Fauci, ba aj COVID 19. Tak či onak sú tieto mená a fakty spojené s nevídaným problémom rastu populácie, či s paradigmou zisk.
Obe čakajú riešenia. Ekonómovia potrebujú nové diela ako ich mal Keynes: Ekonomické dôsledky mieru, Revíziu zmluvy. A hlavne Úvaha o monetárnej reforme (vznikol bitcoin,..). Čaká nás zmena paradigmy ZISK a zmena dnešného kapitalistického vlastníctva?
Dnes totiž  skutočne priam súrne potrebujeme konkrétne vedecké atribúty, podstatné, základné, charakteristické znaky medzištátneho ekonomického vyrovnávania v EÚ. Aj mieru. Nie HDP. Nehovoria o nich ani vládni ekonómovia. Potrebujeme aj sústavu spoločenského riadenia ekonomík EÚ.
 
Kam budeme kráčať?