Ilustračný obrázok: Wikipedia
Keď som jeden zo svojich prvých článkov o osobnostiach, venoval som ho Sergejovi Jeseninovi (Môj Jesenin). Vtedy som ešte nevedel, že sa k Jeseninovi vrátim. A keď som si s odstupom niekoľkých mesiacov svoj článok prečítal, mám pocit, akoby som to odflákol… Tak trochu sa hanbím… Sám pred sebou…
Nedávno som si pozrel film Sergej Jesenin v hlavnej úlohe so Sergejom Bezrukovom. Pod dojmami z filmu som uverejnil blog o jednej z jeho veľkých lások – americkej tanečnici Isadore Duncan. (Tancovať som začala už v matkinom lone…) Pri štúdiu jej životopisu som stále viac a viac narážal na nezrovnalosti a protirečenia súvisiace s Jeseninom ľuďmi okolo neho. Zahĺbil som sa teda do jeho súkromia celou svojou bytosťou. Po preštudovaní jedného materiálu som prešiel k ďalšiemu. Ten mi vyvracal to, čo som sa dozvedel v prvom. A čím viac som toho študoval, tým viac sa mi kĺbko získaných vedomostí zamotávalo. Autori príspevkov buď čerpali z toho istého pôvodného zdroja (prazdroja, a nemyslím tým pivo), alebo ich údaje boli neúplné, deformované, nesprávne. Osoby a aj samotný Jesenin sú raz idealizované, inokedy zase odsúdeniahodné (myslím tým morálne odsúdenie, lebo ľudí blízkych Jeseninovi bolo odsúdených viac než dosť, a niektorí to schytali aj bez odsúdenia). Medzi spomienkármi či životopiscami sú aj jeho príbuzní, v prvej či druhej generácii. Ani u Jeseninovcov neboli rodinné vzťahy ideálne (iba zidealizované niektorými autormi), a tak vyplávalo na povrch všeličo… Blízki príbuzní si nepomohli, keď bolo najťažšie, zavrhli sa aj vlastní súrodenci navzájom. (Vraj…)
Zomrieť v tridsiatke a žiť (či skôr nežiť) postupne s piatimi manželkami… (Podľa jedného autora legálnym boli iba jedno z manželstiev, a to so Zinaidou Rajch), iní uvádzajú aj dáta sobášov či rozvodov. Jeden autor hovorí, ako sa tie manželky aj po rozvode mali vo vzájomnej úcte, skôr by som uveril tým, ktorí píšu o chlade, žiarlivosti, alebo dokonca nenávisti… (česť výnimkám) Postupne som objavil materiály v takom množstve a také obšírne, že na ich preštudovanie by jeden priemerný život hádam ani nestačil…
Rovnako ako sú protichodné názory na život Jesenina a jeho okolia, tak rozporuplné názory sú aj na film Jesenin a na seriál. Kto sa chce pobaviť, tomu to stačí, Bezrukov je herec charizmatický, dokáže zahrať hádam každého. Možno by úlohu Jesenina nik nezahral lepšie. Ibaže on je jedným z tvorcov filmu. A tvorcovia sa dopustili viacerých historických aj mravných nepresností. Pravnuci básnika sa s nimi najprv chceli súdiť. Potom si to rozmysleli.
Rozhodol som sa teda mojim čitateľom priblížiť najmä Jeseninových príbuzných – od prarodičov po prapotomkov. Snažil som sa ísť na akýsi kompromis medzi názormi jednotlivých autorov, aj keď poviem – skutočnú pravdu, neskreslenú, poznajú iba tí, ktorých sa to týka. A tí sú už väčšinou na pravde Božej. Možno nás hodnotia a sledujú… (Po niekoľkých dňoch strávených v myšlienkach na Jesenina, som odrazu začal „myslieť v rytme“, a myšlienky mi prichádzali akoby vo veršoch. Pod vplyvom toho som hneď napísal báseň venovanú básnikovi. Po „dobrúsení“ ju hádam uverejním.)
Škoda, že nepoznám vzorku mojich „skalných“ čitateľov. Najmä vekovú. Ide mi o to, či sa učili ruštinu, a hlavne či si ju aj pamätajú. Veľa doplnkových (zvukových, hudobných, písomných) materiálov je v ruštine. Nechcem siahať po prekladoch našich básnikov, možno by som tým porušil autorské práva. Ak niečo preložím, tak radšej voľne. Jesenin sa ťažko prekladá. V jeho básňach je veľa archaizmov, slov či predmetov, ktoré sa už desaťročia nepoužívajú. Preto klobúk dolu pred jeho slovenskými prekladateľmi – Janko Jesenský, Milan Rúfus, Ľubomír Feldek, Ján Šimonovič a iní. Veľmi sa mi páčia piesne na jeho básne, najmä romance. Niektoré z nich zľudoveli. Kto ich pochopí, toho nemôžu nechať ľahostajným, musia ho „chytiť za dušu“.
Aj moderní skladatelia (presnejšie hádam – zhudobňovatelia) sa ich chytajú. V jednom zozname som našiel takmer 90 interpretov jeho piesní. Skupín aj sólistov. Klasických aj supermoderných. Niektoré hraničia hádam s metalom. Netvrdím však, že sa mi páči všetko. Ja som skôr na také „na city“. Vtedy si predstavujem tú prírodu, polia, rieku Oku, brezy, jarabinu… Viaceré sú uverejnené na blogu Môj Jesenin. Niečo na Isadore Duncan
Jednu časť chcem teda venovať predkom Jesenina. Ďalšiu jeho súrodencom a ich potomkom. Samozrejme oddelím od seba jeho manželky, aby sa posmrtne nehádali… Izrjadnova – Voľpin – Rajch – Duncan (už bola) – Tolstaja, jeho ďalšie lásky, niektorí ďalší príbuzní, a dotknem sa aj filmu – seriálu. Napriek množstvu materiálu sa mi nepodarilo s istotou ustanoviť, či bola Jeseninovou manželkou skôr Izrjadnova alebo Voľpin(ová). (Priezviská najradšej nechávam v originále, aby si už teraz niekto nemyslel, že Voľpin je muž. Presnejšie, Voľpin je aj muž, ale to je ich spoločný syn. Jediný zatiaľ žijúci.)
Priznám sa… Od čias, keď som písal svoju diplomovú prácu, som si tak dôsledne na jednom autorovi „nezamakal“.
D r a g o XI/2011
