Pocit
Za modrých večerov ma vyvábi von leto,
šteklený obilím sa pohnem štíhlou trávou,
zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor,
nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou.
A neprerečiem nič a nezamierim nikam –
nesmiernou láskou až po okraj naplnený,
a pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigán
Prírodou – šťastný s ňou tak ako vedľa ženy.
Za modrých večerov ma vyvábi von leto,
šteklený obilím sa pohnem štíhlou trávou,
zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor,
nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou.
A neprerečiem nič a nezamierim nikam –
nesmiernou láskou až po okraj naplnený,
a pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigán
Prírodou – šťastný s ňou tak ako vedľa ženy.
Preložil Ľubomír Feldek
Ilustračné foto – Marián Moravčík
Pridaj komentár