Informačné škatuľky, alebo prečo starého psa novým kúskom nenaučíš

Aby sme porozumeli súčasnej napätej situácii vo svete, nebezpečným udalostiam v našom okolí, aby sme rozumeli manipulačným technikám, koniec koncov, aby sme sa vedeli správne rozhodovať a použiť včas náš *zdravý rozum, musíme čím skôr pochopiť princíp fungovania našej reality – hlavný princíp definujúci celé 21.storočie a všetky ostatné storočia po ňom.

V projekte sa snažím rôznymi slovami, rôznymi vetami, poukazovaním na rôzne témy neustále písať o tom istom, o realite, o základe, o fundamente na ktorom môže každý z nás stavať, teda rozvíjať svoje chápanie sveta okolo nás. Nesnažím sa ísť do hĺbky, pretože hĺbka jednotlivých informačných tém môže byť teoreticky nekonečná, snažím sa uchopiť a poukazovať na princíp, čiže na koncepciu, ktorá sa v dnešnom svete viditeľne odzrkadľuje aj v našich najmodernejších technológiách.
.
Na svet sa dá nazerať v dvoch základných vzájomne prepojených rovinách a to:

A/ skrz Energiu (matériu)
B/ skrz Informáciu (vedomie)

Naša realita je zjavne energeticko-informačná, pretože očividne myšlienka ovplyvňuje fyzickú realitu (skúste sa pohnúť), a naopak fyzická realita ovplyvňuje myšlienku (prečítajte si správy zo sveta, či novo získaný vizuál zmení váš postoj a následne vaše správanie/uvažovanie na vaše okolie). Nech začneme s definovaním nášho sveta akokoľvek, zo základného nadhľadu je dôležité uvedomiť si vzájomnú prepojenosť všetkého so všetkým na energetickej, ale zároveň aj na informačnej úrovni.

Situácia sa dá prirovnať k našim vytvoreným umelým spojeným informačným sieťam – k internetu, kde obrovská databáza informácií priamo ovplyvňuje všetky pripojené fyzické zariadenia (počítače, mobily…) k sieti. I keď zariadení, ktoré získavajú informácie pre spoločnú databázu, je obrovské množstvo, i tak vieme hovoriť v nadhľade len o jednej sieti, o internete.

Preto si teraz skúsme predstaviť svet ako jednu veľkú informačnú databázu, ktorá sa skladá z viacerých sietí zariadení a z viacerých informačných databáz, ktorá sa v reálnom čase energeticky mení na základe získaných informácií/skúseností zo zariadení.

I keď zariadení je obrovské množstvo rôznych typov, schopností a možností, základ majú všetky zariadenia rovnaký – slobodnú voľbu v rozhodovaní sa (božskosť) a vzájomnú prepojenosť. Na druhej strane základným parametrom, ktorý nás všetkých od seba odlišuje, je naša rozdielna poloha v priestore, náš uhol pohľadu na realitu – naša výnimočnosť. Nik iný sa nenachádza v našom bode pozorovania, len „ja“. Keďže v našom svete je pozorovateľná priestorová fraktálnosť reality, osobností je nekonečná rada, a to nielen v ľudskej ríši.

Kombinácia našej výnimočnosti s našou božskosťou, ale neuvedomenie si našej prepojenosti, nám vytvára perfektný predpoklad k „vzniku“ nášho ega. Ak si neuvedomujeme základný princíp reality – prepojenosť, veľmi ľahko na základe našej prvotnej skúsenosti nášho života prepadneme myšlienke, že „v živote ide len o mňa/záleží len na mne“, veď predsa „ja som“.

Lenže nie som len „ja“, tých zariadení napojených na jednu spoločnú sieť, ktorá nám tvorí vedomie (informačnú databázu), je neskutočné množstvo, a neustále sa prirodzene tvoria nové, spolu s postupným rozširovaním sa nášho priestoru/vesmíru – my sme priestor. A taktiež nie je len jedna databáza informácií, ale je viacero databáz, ktoré spolu tvoria jednu veľkú – náš svet. Predpokladám, že budú rozdelené v rámci kompatibility podľa rôznych druhov autonómnych vedomých jednotiek. I keď teoreticky sme schopní napojiť sa na akúkoľvek databázu, bude nás to stáť omnoho viac sústredenia sa a energie, ako prirodzené napojenie sa na našu druhovú databázu, ktorá nás najvýraznejšie ovplyvňuje.

Chcem tým povedať, že myšlienky, ktoré nám behajú v hlave pochádzajú zo spoločnej ľudskej databázy informácií, databázy nám najkompatibilnejšej, a nie sú teda len našim osobným výtvorom, ale sú našim kolektívnym výsledkom našej činnosti – premýšľania a našich skúseností.

Z pohľadu riadenia autonómnych vedomých jednotiek, je preto dôležité držať kontrolu nad spoločnou databázou informácií. Dokonca sa mi zdá, že kvôli kontrole nad myšlienkami a ľudskou spoločnosťou sa časom vytvorilo aj viacero umelých podskupín informačných databáz, narážam na ľudskú reč (písmo, jazyk). Všimnime si miestami až absurdnú rozdielnosť v susedských jazykoch, nie vždy sa dá hovoriť o prirodzenom vývoji nárečia v rozdielnom priestore a v čase.

Mám dôvodné podozrenie, že rozparcelovanie jednej ľudskej informačnej databázy do viacerých menších databáz umožňuje ľudí/národy ľahšie informačne ovládať a manipulovať. Veľmi ľahko si môžeme všimnúť ako rôzne národy učia svoje obyvateľstvo rôznej histórií. Niekto sníva napríklad o veľkom Turecku, niekto o veľkom Maďarsku, niekto o veľkom Poľsku, niekto o veľkej Ukrajine nado všetko, niekto sníva o Hitlerovi, niekto stále o kráľoch a kráľovnách, skrátka koľko národov toľko je histórie, toľko je príbehov, toľko je pýchy a toľko je krivdy. Väčšinou obyvatelia jedného národa poznajú len vlastný príbeh, a nepoznajú príbehy iných národov. Na ideologickej úrovni sa takýmto spôsobom dá ovládať každý národ samostatne a tvrdím, že umelo.

Nech je mi potvrdením náš centralizovaný mediálny priestor, v ktorom práve médiá riadené z jedného (v našom prípade) ideologického centra ovplyvňujú to, aké informácie, v ktorom národe sa budú dávať do pozornosti obyvateľstvu v danom čase. Všimnime si napríklad nedávnu „korona krízu“, alebo konflikt na Ukrajine a všimneme si aj spoločné/rozdielne mediálne/vplyvové centrá.

Vďaka nášmu energeticko-informačne prepojenému svetu, sme schopní relatívne s veľkou presnosťou chopiť sa riadenia nad širšou oblasťou našej reality, nad ľudskou spoločnosťou a nielen nad ňou.

Dokonca sme dokázali časom z vlka vyšľachtiť čivavu, teda dlhodobým presviedčaním vedomia skupiny vlkov/neskôr psov (poddruh nižšej informačnej databázy), sa nám podarilo naprogramovať určitej skupinke živočíšneho druhu hlavnú myšlienku, že „kabelka“ je pohodlnejšia ako život v lese, a zmeniť, a vytvoriť tak nový živočíšny nesamostatný poddruh (s nadhľadom, obrazne).

Snaha riadiť, programovať iných, panovať nad inými je však umelá, neprirodzená snaha vychádzajúca z určitých pokročilých poznatkov, ale zároveň aj z nášho neuvedomenia sa, z nášho ega, z našej hlúposti, z našej neschopnosti vidieť prepojenosť.

Svet sa organizuje decentralizovane, automaticky, jednoduchou metódou pokus/omyl/interakcia/poučenie. Akákoľvek snaha umelo zasahovať do prirodzeného mechanizmu môže spôsobiť kontraproduktívne výsledky.

Kým pri nižších informačných databázach sú výsledky účelného programovania/šľachtenia spoľahlivejšie, pri ľudskej spoločnosti sa náročnosť ovplyvnenia informačného priestoru rádovo zvyšuje. Môžete dosiahnuť čiastočné úspechy, ale ak nezabránite vzniku informačného kontrastu, veľmi rýchlo sa spoločnosť automaticky vráti do prirodzeného stavu, k prirodzenému vývoju. Zároveň čím vyšší informačný kontrast svojou umelou činnosťou spôsobíte, tým rýchlejšie vaše prvotné úspechy manipulácie zaniknú, a to práve vďaka jednoduchej prirodzenej metóde pokus/omyl/interakcia/poučenie.

Pokiaľ by sme chceli spoločnosť dlhodobo účinne riadiť podľa subjektívnych pocitov (na náš obraz), museli by sme byť schopní ovládnuť náš celý ľudský informačný priestor, celú našu databázu. Bez ovplyvnenia celej databázy súčasne, sa nám nikdy nepodarí zabrániť k vytvoreniu informačného kontrastu, ktorý veľmi rýchlo automaticky celú našu ambíciu panovať nad všetkými ostatnými zničí.

Hypoteticky, ak by sa nám dnes v 21.storočí podarilo ovládnuť celý informačný priestor a pokryli by sme ho našimi médiami, mohli by sme robiť všetko čo nás napadne, aj deštrukčné veci, napríklad vymýšľať 72 druhov nových pohlaví, depopulovať obyvateľstvo cez rôzne informačné, potratové ale aj zdravotnícke agendy, obchodovať s deťmi na zvrátené účely, a stále všetci ľudia by nám to aj tak akceptovali, pretože by mali myšlienky zahltené v hlavách len našou jedinou propagandou, že všetko je v poriadku, dodávanou v presných technických dávkach skrz koordinované informačné zariadenia. Akýkoľvek kontrast informácií v spoločnej databáze je pri riadení neakceptovateľný, pretože ničí subjektívne riadenie, preto sa aj my dnes môžeme stretnúť s aktívnou snahou cenzurovať informácie v našej lokálnej/národnej databáze informácií.

Cenzúra je nástroj a bráni vytvoreniu informačného kontrastu.

Dnes môžeme vďaka svetovému kontrastu informácií zreteľne vidieť vzájomne bojujúce riadiace informačné centrá. Všimnime si, kým jedno vraví o jednom svetovom poriadku – unipolarite, druhé vraví o decentralizácií riadenia spoločnosti, multipolárnom svete a vzájomnom spolupracovaní. Dnes nejde čisto len o suroviny, veď všetko je energia, energie je dosť, dnes ide hlavne o zmocnenie sa našej informačnej databázy, ľudskej databázy. Ak sa v 21.storočí stane jedno riadiace centrum dominantné a vyslovene fyzicky zlikviduje svojich konkurentov v informačnej databáze, potom sa nastolí diktatúra taká, akú sme ešte nezažili a nebude možné z nej do budúcna akýmkoľvek spôsobom vystúpiť. Ľudia sa stanú otroci/nesamostatné čivavy až do konca dní našej planéty, totižto sami nimi budú chcieť byť. Nebudú mať v hlavách iné predstavy o realite, len tie, ktoré denno-denne budú hltať z informačných zariadení jedného riadiaceho centra. Nebudú si už nikdy vedieť predstaviť inú možnosť žitia. Akýkoľvek informačný kontrast zanikne.

Ak však ambiciózna snaha jedného riadiaceho centra zlyhá, a nepodarí sa mu čím skôr zmocniť sa našej informačnej databázy skrz jednotný vplyv médií na populáciu, potom sa všetko pomerne rýchlo dostane do „normálu“, naspäť k decentralizácií riadenia, naspäť k multipolarite, k polarite každého jedného z nás, naspäť ku slobode. Automaticky, totižto čím viac subjektivity do riadenia pridávame, tým väčší kontrast informácií vzniká a tým vzniká väčší tlak na uvedomenie širšej časti obyvateľstva, uvedomenie autonómnych vedomých jednotiek, uvedomenie ľudí.

Stojíme pred informačným šokom, ktorý nám pomôže otvoriť si oči a vydať sa na cestu zdravého rozumu pri našom spoločnom vývoji.

Alebo inak „sedliacky rozum“, nie je žiadna veda, je to schopnosť prirodzene sa napojiť na spoločnú informačnú databázu sústredením, bez ovplyvnenia vonkajšieho umelého programovania povrchných informačných škatuliek.

Našim spoločným problémom je, že sa ľahko dáme zmiasť umelými informačnými škatuľkami, ktoré v nás účelovo vyvolávajú povrchné pocity, na ktoré hneď „zbrklo“ reagujeme našim postojom – necháme sa ovládať.

Premýšľajme, sústreďme sa, všetky informácie máme na dosah aj bez toho, aby nám ich musel niekto iný denno-denne 100krát opakovať v televízore bez snahy vysvetlenia s heslom veď predsa „o pravde sa nediskutuje“.

Majme otvorenú myseľ pre všetky informácie, a rozlišujme tie, ktoré nás separujú a vyzdvihujú individualizmus, a tie ktoré nás spájajú a vyzdvihujú kolektivizmus. Medzi pravdou a hlúposťou je priepastný rozdiel, do očí bijúci kontrast. Ak máme oči otvorené a myseľ nezastavanú informačnými škatuľkami, nie sme dogmatizovaní, potom sme pravdu schopní vidieť a pozorovať vo svojom každodennom živote. Veď predsa ani naša najmodernejšia technológia nefunguje na princípe individualizmu, ani svet, ani nič vôkol nás – všetko je prepojené.

Voľakedy dávno niekto múdry nabádal ľudí aby si „nezatvrdzovali srdcia“, podľa mňa mal pravdu, pretože výrok nie je nič iné ako v dnešnom svete tvrdenie „neškatuľkujme sa“/“neprogramujme sa“/“nezatvrdzujme sa“, majme mysle otvorené pre celú našu informačnú databázu.

Vyvíjajme sa prirodzene, ľudsky, so zdravým rozumom.

A chcem teda týmto starším výrokom apelovať hlavne na našu staršiu generáciu. Z vlastnej skúsenosti viem (keďže som krčmár), že väčšinou s dogmatizáciou osobnosti majú problém najmä staršie ročníky. Je to koniec koncov pochopiteľné, keďže vyrastali a svoj najaktívnejší vek života žili v časoch, v ktorých technologická úroveň ľudstva nebola ani zďaleka na dnešnej úrovni. Dnes sa dajú myšlienky kolektivizmu oveľa ľahšie pochopiť a uvidieť na príkladoch, ako v starších časoch, v ktorých práve rozkvitalo riadenie výlučne skrz účelovú propagandu a informačné škatuľky, a kedy sa mnoho informácií zneužívalo k peknému spevu na ceste do pekla, na okraji ktorého dnes momentálne stojíme. Mnoho starších ľudí si dnes ani neuvedomuje na koľkých informačných škatuľkách z minulosti doteraz lipne, na ktoré nedá za žiadnu cenu dopustiť. Je to paradox, človek síce skúsený je, ale ak za život nepochopí princíp narábania s informáciami/so skúsenosťami, potom len ťažko hľadá funkčné riešenia pre seba/pre svoje okolie v dnešnej dobe.

Máloktorý človek, ktorého celý život programovali, dokáže vyjsť zo svojich programov a myslieť inovatívne. Avšak nájdu sa aj takí, čo to dokážu, a práve takíto ľudia sa stávajú osobnosťami dnešnej doby, dokážu myslieť skutočným vedeckým štýlom, kritickým myslením v každom čase a majú veľa skúseností, ktorými dokážu ovplyvňovať rozsiahle informačné okolie aj počas rozsiahlej cenzúry informácií. Skrátka svetlo v tmách svieti.

Na druhej mladšej strane je pravdou, že dnešná mladá generácia je ľahko ovplyvniteľná akoukoľvek hlúposťou, chýbajú jej skúsenosti, ale čo je dôležité, nie je vo svojich myšlienkach tak stála, tak zatvrdlá, veľmi ľahko sa dá nasmerovať správnym smerom, a to hlavne preto, že ako nová generácia je šikovnejšia a informačne zručnejšia. Skrátka vyrastáme v novej dobe – v informačnej dobe. Som optimista, mladí to nakoniec zvládnu a vytvoria krajší svet, než je ten, ktorý vytvorila naša staršia generácia.

Ako ľudstvo sme sa dostali do bodu pochopenia informačnej dôležitosti, žiaľ ešte nie celé ľudstvo si uvedomujeme najzákladnejší princíp nášho sveta – prepojenosť. Preto sa dnes na planéte odohráva náš záverečný súboj, súboj o slobodu, o našu celú informačnú databázu, ktorá ovplyvňuje každého jedného z nás. Egocentrici majú svoje jasné plány, ak my ostatní nezabránime vzniku jedného informačného a mediálneho korporátu a dovolíme jeho vytvorenie, potom stratíme našu slobodu/svojvôľu nadobro. Naše myšlienky sa zjednofarebnia. Egocentrici nám budú vládnuť naveky. Čo potom s takým životom? Vždy „voľme nebyť, ako byť otrokom!“.
.
Dnes je preto nanajvýš dôležité pochopiť a porozumieť práci s informáciami, pochopiť ako dokážu meniť realitu, pochopiť ako sa dajú zneužiť na deštrukčnú propagandu a štvanie ľudí proti ľuďom. Dnes musíme do našej informačnej databázy manuálne nahrávať myšlienky zjednocujúce, vysvetľujúce, ozrejmujúce. Korporátne médiá nám v tomto úsilí nijako nepomôžu – stavme sa . Manuálne čítajme, premýšľajme, prekladajme, zdieľajme, vysvetľujme zjednocujúce informácie a tie sa automaticky do našej databázy nahrajú. Zrazu aj človek z Austrálie, z USA, z Kanady, z Nemecka, z Francúzska … bude myslieť obdobne ako my, my Slováci, my ľudia z východu.

Všetci sme na jednej lodi a všetci spolu zdieľame náš pokrok v našich hlavách a nielen ten, zdieľame aj výkon našich mozgov a práve preto, kým rastie náš počet, rastie aj náš potenciál k svetlým zajtrajškom, k uvedomeniu, k novým život uľahčujúcim technológiám. Vyvarujme sa akýmkoľvek úvahám o našej nadbytočnosti a preľudnenosti, sú to deštrukčné myšlienky, ktoré nás ťahajú naspäť do stredoveku. Energie je dostatok, všetko okolo nás je energia, hmota, matéria, nie je dôvod súperiť, je načase začať spolupracovať a zbaviť sa zastaralých dogiem vo svojich hlavách.


P.S.: Ak ste niekedy uvažovali podobne ako „ja“ v tomto článku, nie je to náhoda, ak ešte nie, čoskoro budete .


Juraj Tušš