Hrozivá tendencia za Bratislavským „majdanom“

Pod včerajším článkom Ivana Štubňu Opozícia skúša zvrhnúť Fica po majdanovsky som uviedol, že za pokusom zvrátiť výsledky posledných demokratických volieb (netreba podceňovať možnosť, že ak sa opozícii podarí dostať k moci násilím, už žiadne demokratické voľby nebudú) sa črtá oveľa nebezpečnejšia tendencia než návrat pološialenej vlády.

Fico totiž nie je „proruský“ politik, sám Putin v piatok vyhlásil, že ho nepovažuje za spojenca. A Peter Pellegrini už vôbec. Obaja sú ukotvení v západnom type kapitalizmu a ich politika Slovensko ani náhodou nechce smerovať do sféry záujmov Ruskej federácie. Bez ohľadu, čo verejne prezentuje Ľuboš Blaha, Fico a jeho vláda nie je, a ani nebude, antikapitalistická. Obsah „Bratislavského majdanu“, okrem arogancie a drzosti opozície, má teda veľmi málo spoločného s politickými cieľmi toho Kyjevského. Okrem iného aj preto, že Slovensko už v štruktúrach EÚ a NATO je a Fico pri každej príležitosti zdôrazňuje, že na tom nemieni nič meniť.

Pod článkom Ivana Štubňu som tiež uviedol, že argumentácia opozície, ktorá organizuje protesty, nemá hlavu ani pätu. Ak máme na zreteli len Ústavu SR a platné zákony, tak opozícia sa nemá čoho zachytiť tak, aby jej argumentácia mala vnútornú logiku. Zdalo by sa, že hlavnou motiváciou je iracionálna ficofóbia. Verím tomu, že väčšina z nich nemá predstavu, čo v skutočnosti robia a aké ich činy môžu mať reálne dôsledky na ich životy, lebo len sledujú povrchnú komunikačnú vlnu svojej sociálnej skupiny. A tá zavelila: „Do ulíc!“

Verím tomu, že Fico sa naozaj „nepokaká“ a skutočná zmena vlády teraz nehrozí, no ak budú protesty trvať niekoľko týždňov a celý čas sa o nich bude komunikovať v médiách s tým, že protesty sú „oprávnené“, podprahovo budú „progresívne“ elity do mysle občanov Slovenska vsúvať regresívne myšlienky.
Aké?
– Voľby nie sú podstatné. Nie je správne, aby vláda vznikla podľa výsledku volieb, keď ju neschváli… nezistili sme presne kto, ale to ani nie je dôležité. Proste treba sa riadiť vôľou „našich zahraničných spojencov“, oni majú svojich ľudí, ktorí už na to dohliadnu.
– Občania Slovenska, to už nie je sociálna skupina, ktorá by vzájomne mala cítiť nejakú lojalitu. Nie, keď Slováci zvolili Fica a nie progresívcov, tak nech aj zdochnú. Slovensko, to nie je spoločná myšlienka, ku ktorej sme všetci lojálni. Počíta sa len lojalita k „pánovi“, Slovensko nás už nespája.
– Rovnosť pred zákonom už neexistuje. Výnimky a prižmúrenia očí, čo dostávajú určité osoby, to nie je exces, ale odteraz pravidlo. Zákony síce platia, ale nad nimi sú „pravidlá“. Špeciálny súd, špeciálny prokurátor a špeciálna polícia, to všetko tu musí byť, lebo určití špeciálni ľudia (zatiaľ im ešte nebudeme hovoriť šľachta) musia mať pred zákonom iný režim.
– Nie je to síce priamo obsahom protestov, ale formou mediálneho informačného pokrytia je to všadeprítomné – neexistuje sloboda hľadania a šírenia informácií. Šíriť sa môžu len informácie, ktoré panstvo verejne vybubnuje. Všetko ostatné sú dezinformácie a už sa médiá nevedia dočkať, kedy sa za to začnú udeľovať telesné tresty.

Bratstvo, rovnosť, sloboda, to boli heslá buržoáznych revolúcií. Presadzovali sa proti odumierajúcim feudálnym zvyklostiam. Zdá sa, že dnes sa to otáča späť.
Vo svete mnoho politických komentátorov píše, že kapitalizmus končí, niektorí dokonca tvrdia, že už skončil a žijeme v niečom oveľa horšom. A tým oveľa horším sa nemyslí socializmus. Z protestujúcej opozície tiež nikto nespomenul socializmus, veď Ľuboša Blahu takmer upálili kvôli obrázku Che Guevaru. Spôsobom zdôvodňovania svojich protestov však otvárajú „Overtonovo okno“ návratu k neo-feudálnym vzťahom.