Ilustračný obrázok: Wikipedia
Hor, hviezda moja, nepadaj. Vypusti lúče studené. Veď tam za múrmi večnosti Srdce už živé nebije. Ty žiariš klasmi augusta Pohládzaš poľnú tíšinu Mnou chvenie teraz lomcuje Jak žeriavy keď nevzlietnu. O čosi vyššie zdvíham zrak, Nie pre lesy tam za kopcom Počujem známu pieseň pieť Pre otcov kraj a otcov dom. I jeseň tichá zlatistá, Prelieva z briez lepkavý mok, Čo ľúbili a sklamali, V horúcich slzách na lístok. Ja viem. Ja viem. Už čoskoro Nie vinou mňa, nie cudzinca Pod nízkym plotom smútočným Čaká ma posteľ z kameňa. Láskavý plameň pohasne, A srdce obráti sa v prach. Priatelia pomník postavia S veselým veršom na perách. Počúvať reči trúchliace Za seba by som povedal: Jak pijan krčmu miluje, Svoju zem a vlasť miloval. Sergej Jesenin Preklad : Sonka Valovič Sazama
Pridaj komentár