Ilustračný obrázok: Voľba Herakla, autor: Annibale Carraci (1560-1609), zdroj: wikipedia
Stvorenie
Nebolo vidu, sluchu, vôní,
Nebolo Svetla ani Tmy.
Chýbali Priestor, Čas aj Pohyb,
Bol iba Chaos bezodný.
Bez hlavy, päty, duše, krvi,
Bez ladu – skladu, bez kraja…
Nultý bol Chaos, a či Prvý?
Idea v Logu povstala.
Erebos vzišiel z onej mely
(Erebos – večná Temnota).
Chaosu prvky k Nykte speli –
Čiernu noc z Bezdny vymotal.
Rozliali Aithér po bezkraji
Erebos s Nyktou – večný Svit.
V Heméru Svetlo denné vsiali,
Na scénu Čas už mohol prísť.
Zrodila Zem sa – Matka Gaia,
Tartaros (priepasť do Zeme),
Hĺbava bez dna večne tmavá,
Z Chaosu Erós vyzreje –
Životodarná zrodná sila
Rozptylné prvky pospantá
Bohov aj ľudí oživina,
Oduší stromy, zvieratá…
Urána – Nebo, Pontos – More
Zo seba Gaia vylúdi.
Urános hneď sa šplhá hore,
Nad Bohmi bude, nad ľuďmi.
Porodí Nykta len tak sama
Éridu, Kéru, Thanata,
Ápaté, Hypna (Boha spania),
Nemesis tiež sa priráta.
Vytvorí Gaia hory – doly,
Formuje Zem si do krásy.
Urána k Láske prehovorí -.
Titánov dvanásť stvoria si.
A opäť sama, len tak hala,
Kyklopov svetu narodí –
Po jednom oku obrom dala,
Na lone šetrí Prírody…
Hekatoncheirov k obrom dodá –
Storukých tvorov pre radosť.
Manžela bez sa obri rodia.
Netvorov je už viac než dosť!
Škaredší druhý ako tretí!
Urána Gaia rozdráždi.
Zatvorí pod zem družky deti,
Chýbalo málo do vraždy…
-Takže ty takto, manžel milý..!
Úbohé moje siroty…
V podzemí chceš, mi aby hnili…
Odnesieš si to ale – ty!
Titánov Gaia nahovára
Na vzburu proti otcovi.
Nepôjdu s matkou, nech si tára…
Nakoniec Krona osloví.
Najmladší Titán pri nej stojí,
Úskočný Kronos plný ľsti.
S kosákom Gaie vo výzbroji
Urána šmahom vykliešti!
Zaiskrí sa mu pred očami…
Zreve Boh – zatrasie sa svet!
Mužnosti Titán otca zbavil –
Dôchodku do ho poslal hneď.
Z Urána rany Íchor prýšti –
Kropaje vsiaknu do pôdy.
Gigantov dvanásť na kolbišti
Matka Zem – Gaia porodí.
…………………………………..
Najmladší syn je prvý v mlyne –
Vlády sa Kronos uchytí.
S Titánkou Rheiou (sestrou) splynie.
Ostražitý a vybitý
Predstavou už len dúpnie, žeby
Z potomkov siahol ktosi naň.
Urános žuje kôrky v nebi…
Vytrhol trón mu, On je pán…
Ovládne Kronos sestry, bratov,
Všehomír celý podrobí.
Získal trón Boží uzurpátor –
Uvrhol svet do poroby.
Slobodu nedal Hekatonom
Gaiinej podľa predstavy.
Tisnú sa z hlbín tóny stonov,
Syn sa však s Matkou nebaví.
Rodí sa Héra z Matky Rheie,
Poseidón, Hádes, Hestia,
Vzklíčilo Krona Božie semä,
Démetru Rheia povíja.
Potomkov Kron sa ľaká, straší,
Nerád by prišiel o svoj post.
Pamätá, čo má na rováši…
Pretvorí deti v Boží kost:
Prehltne každé po zrodení –
Istota vždy je istota –
Rheia čo mieni, Kronos zmení,
Život mu v bruchu klokotá…
Uchráni Rheia najmladšieho:
Do plienky kameň zabalí…
Zámenu Kronos nepostrehol,
Prehltol hrudu zo skaly…
Prichýli Rheiu ostrov Kréta.
Na hore Dikté v jaskyni
Povíja šieste Božie dieťa
(Syna s ňou Kronos učinil.)
Malého Boha nazve Diom.
Sprace ho svetu z dohľadu.
Kuréti, Nymfy bdejú pri ňom,
Včely mu medu nakladú…
Pojí ho mliekom Amaltheia,
Ostrovom behá zlatý pes.
Slobode po ho túžby plienia,
Do sveta šiel by ešte dnes.
Dorastie Zeus na junáka,
Rheia mu všetko rozpovie.
Úloha perná naňho čaká –
Na brucho siahnuť Kronove.
Čašníka za sa Bohu hlási.
Mládenca Kronos prijíma.
Ľúbivý chasník božskej krásy
Pridá mu bylie do vína.
Vyglgá Kronos kráter celý.
Dejú sa divy v žalúdku…
Vyvráti synov aj tri dcéry…
Neverí očiam naskutku…
Čo sa to v Božom svete deje..?
Démetra, Héra, Hestia…
Poseidón, Hádes… Bisťu – zle je!
Nevinné víno vyčíňa.
Dospeli deti v bruchu Krona,
Prvýkrát uzrú biely svet.
Pôrodným bôľom otec stoná,
Bude ho jeho počin škrieť.
Nemusia viac sa tlačiť potme,
Na svetle miesta viac než dosť.
Múdry je Boh, no tiež sa potkne
Inému Bohu pre radosť.
………………………………………..
Vzbúria sa deti otcu proti.
Na množstvo Kronos nehľadí.
Zachveje trón sa, on sa potí,
S omladinou si poradí.
Na čele Zeus vzdoru stojí –
Božieho hnutia odporu.
Nezdá sa, Kronos že sa bojí –
Rebelov ženie na horu –
Vytlačí mladých ku končiaru
Olympu nebotyčného.
Natiahneš ruku, chytíš chmáru,
Uvidíš Pontos bez brehov.
Hekatoncheiri! – z iskry plameň
V Diovej hlave zahorí.
Vypustí na svet tri ohavné
Storuko-nohé netvory.
Ókean tiež sa k mladým dáva,
Po ňom aj iní Titáni.
Desať liet vojna pretrváva…
Sotva sa Kronos ubráni.
Kyklopi kujú blesky jasné –
Arzenál zbraní šíri sa.
Na triumf nádej Kronu hasne –
Dobýja Zeus nebesá.
Dobýja Zeus Zem aj Hviezdy –
Diovi patrí celý Svet.
Blýska sa. Časy na sa brieždi.
Z Olympu Krona nevidieť.
Schytal, čo mohol, Otec Bohov.
Titánom priepasť otvorí –
Zatočí s nimi Zeus stroho –
Deväť dní letia, potvory…
………………………………………
Nebudú biť sa o válovy
Kronove deti nezbedné.
Lósom sa v mieri ustanoví,
Aké kto kreslo prevezme.
Poseidón získa zemské vody –
Jazerá, moria, záplavy.
Zásvetie Hádovi sa hodí –
Durdí sa, večne chmúravý…
Rodinný kozub pre Hestiu –
Hniezdočko v teple domova.
Démetre plodnosť, zeme silu,
Roľník nech ľudí nachová.
Nad Svetom vládu lós prisúdi
Znenazdaj práve Diovi.
Nad Bohmi tróni aj nad ľuďmi.
Sestru si, Héru, osloví:
Po boku by mu stále stála,
V dobrom aj zlom nech tvoria pár.
Manželkou nech je Boha – kráľa,
Na lôžko k sebe by ju bral.
Bohov je málo, kresiel mnoho –
Umravniť treba tento stav:
Učiniť musia ďalších Bohov,
Každý jav svojho aby mal.
Manželstvom Héra nepohŕda –
Zväzok je pre ňu posvätný.
Pôrodoch pri je stále prvá,
Neverných nikdy nešetrí.
Necítia božstvá, čas že letí
(Človek sa s Časom nezmieri.)
Pribúda hojnosť Božích detí –
Manželských, aj tých z nevery…
Athéna – Múdra. Afrodita
Ľúbosťou, krásou oplýva.
Apollón vstáva, len čo svitá,
Artemis v lesoch prebýva,
Hermés je beťár nad beťárov,
Dionýs Bohom od vína.
Hélios jazdí slnkokárou,
Hékaté čariť začína,
Arés je večne krvi smädný,
Néreus more ovláda.
Hlúpy je Momos, neposedný,
Hébé vždy ako za mlada.
Potí sa iba Héfaistos:
Kladivo – oheň – nákova.
Prírodou Pán sa túla čistou,
Umenie Múzy vychová.
Nymfami Svet sa priamo hmýri,
Porúča vetrom Aiolos.
Láska je Erós roztomilý,
Prebúdza Áté v ľuďoch zlosť…
Rátanie nemá konca – kraja,
Nestačia prsty rúk aj nôh…
Ustatých Hypnos pouspáva…
Kam oko pozrie – samý Boh…
V časti Stvorenie sa s hlavným hrdinom Héraklom nestretneme. Pre pochopenie nasledujúcej časti Gigantomachia považujem za potrebné oboznámiť sa s ňou a so vznikom Sveta podľa gréckych mýtov.
Chaos – prapočiatok a prameň všetkého na svete, nekonečný vesmírny priestor bez svetla, beztvará prahmota pozostávajúca z neusporiadaných prvkov… zosobnený do božskej bytosti
Logos – Idea, myšlienka, Slovo, Boh… odporúčam prečítať si Hérakleita
Erebos – večná tma v nekonečnej priepasti bez dna
Nyx / Nykta – čierna Noc
Aithér / Étér – večné svetlo, večný svit
Heméra – svetlý deň, denné svetlo,
Chronos – Čas (nemýliť si s Kronom)
Gaia /Gea / Gé – Zem, matka Zeme
Tartaros – bezdná priepasť, neskôr súčasť Zásvetia,
Erós – Láska, tu ešte ako plodivá sila všetkého živého – Bohov, živočíchov, rastlín,
Urános – Nebo
Pontos – more (neskôr názov pre Čierne more),
Éris / Erida – bohyňa sváru,
Kéra – bohyňa násilnej smrti,
Hypnos – boh spánku,
Nemesis – bohyňa spravodlivej odplaty,
Apaté – bohyňa klamu,
Titáni – prví obri, šesť mužov, šesť žien,
Kyklopi – jednookí obri, boli traja, neskôr viacerí, kuli blesky pre Dia,
Hékatoncheiri – storukí – stonohí obri s 50 telami,
Kronos – najmladší z Titánov,
Íchor – Božia krv,
Giganti – mladšia generácia obrov,
Rheia – Titánka, Kronova sestra a manželka, matka olympských Bohov,
Héra – Diova sestra a manželka, matka niektorých mladšej generácie, bohyňa pôrodov,
Poseidón – boh mora,
Hádes – boh Zásvetia,
Démetra – bohyňa plodnosti,
Hestia – bohyňa rodinného kozuba,
Zeus /gen. Dia – Najvyšší olympský boh,
Kuréti – horskí démoni, strážili bezpečnosť malého Dia,
Nymfy – mladšie prírodné božstvá, podobné slovanským vílam,
Amaltheia – koza, ktorá na Kréte kŕmila malého Dia mliekom, mala roh hojnosti,
Zlatý pes – strážil Dia na Kréte, podrobnejšie o ňom v blogu Tantalos,
Ókeanos – Titán = svetové more,
Athéna – bohyňa Múdrosti, remesiel spravodlivej vojny…
Afrodita – bohyňa Lásky a Krásy,
Apollón – slnečný boh, liečiteľ…,
Artemis – bohyňa lovu a Mesiaca,
Hermés – boh pocestných, zlodejov, podvodníkov, obchodníkov,…
Dionýsos – boh vína,
Hélios – boh Slnka, Hékaté – zásvetná bohyňa, čarodejnica,…
Arés – boh vojny,
Néreus – boh mora, hlavne Egejského,
Momos – boh hlúposti,
Hébé – bohyňa večnej mladosti,
Héfaistos – boh ohňa a remesiel, hlavne kováčskeho,
Múzy – bohyne umenia,
Pán – boh lesov,
Aiolos – boh vetrov,
Áté – bohyňa šaľby a zaslepenosti)
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
Pridaj komentár