Ilustračný obrázok: Voľba Herakla, autor: Annibale Carraci (1560-1609), zdroj: wikipedia
Omfalé
Nastúpia na loď do Ázie.
(Hermés ho cestou sprevodí.)
Plavebné trovy sám si kryje,
Ďalej už podľa dohody.
Predá ho Hermés za otroka,
Talenty tri zaň utŕži.
Nemal by roky tri si voľkať.
Nastúpiť hneď má do služby.
Peniažky Hermés v Oichalii
Otcovi núka Ífita.
Nie je s ním Euryt dvakrát milý –
Odškodné žiadne nepýta.
Neprijme platu od Hérakla,
Nikdy už s ním sa nezmieri.
Dá ich Boh, nech sa nepotratia,
Dobro-na-činné účely.
Hérakla vedú do Lýdie.
Omfalé si ho odkúpi.
S úsmevom kráľka obra prijme.
Po pletkách čo tam, po hlúpych…
Iárdana, Boha rieky, dcéra,
Prijíma labrys ako dar.
Hippolita s ním vojny viedla,
Amazonku však Hádes vzal…
Otrok je kráľkou unesený,
Omfalé rabom nadchnutá.
Zaradí si ho medzi ženy,
S babami nech si hrkúta.
Oblieka obor ženské hávy,
Pradieva vlnu, trlí ľan.
Celý sa na ňom palác baví,
Omfalé si ho berie k hrám.
Ukáže rabu spálňu, lóže…
Vnady mu svoje odhalí.
Pokynie, že ju objať môže…
Zvyká si otrok pomaly…
Navlieka kráľka kožu leva,
Poťažká kyjak z jaseňa.
Tancuje otrok, piesne spieva,
Pohľady s ňou si vymieňa.
Zaľúbi Pán sa do Omfaly –
Prírody Boh a lesov pán.
Chĺpy mu dupkom povstávali,
Vídaval keď jej telo v ráň.
Nebadá Boh, čo sa tu deje,
Héraklés že má ženský šat,
V koži že sa mu kráľka smeje.
Dávno ju, dávno túži mať…
Héraklés usne v lôžku panej,
Omfalé v spálni otroka.
Čo má sa stať, to nech sa stane –
Vlezie dnu božstvo z obloka.
Tichúčko vkĺzne do postele,
Jemnučký peplos pohladí.
Potme sú všetky kravy čierne.
Píšťalku k hre si naladí.
Primkne sa tuhšie ku Omfalé,
Rukami siaha na vnady…
Precitne otrok zo sna náhle…
Votrelcu ranu zasadí!
Rozčapí Pán sa ani žaba,
Nechápe, čo to… Neverí,
Vo vnadoch že sa mužských hrabal
Na Omfalinej posteli…
Pribehne kráľka na ten hurhaj,
Domyslí rýchlo, čo sa tu…
Pánovi ešte chvíľu trvá
Pochopiť, má že diétu…
V krajine Lýdov šarapatia,
Zbojníčia, miznú bez stopy
Opicoidní drobní bratia –
Ryšavochlpí Kerkopi.
Uchmatnú to, čo vidia práve,
Oklamú, zbijú, podvedú…
V mihu sa oka stratia v tráve,
Nezbeda stíha nezbedu.
Synovia páru Titanovie –
Ókeana a Theidy,
Skaraní Diom za úslovie:
-Hrešme, veď Boh nás nevidí…
Prišiel im Zeus na kobylku –
Robia si z neho dobrý deň.
Ťahali márne ďalej pílku –
Zmenil im za trest podobeň:
Strpaslil ich a pridal srsti.
Zákerní sú a predrzí,
Trúfalí gnomi dlhoprstí.
Podlosť ich nikdy nemrzí.
Héraklés usne skraja hory,
Objedol sa až po hrdlo.
S Kerkopom Kerkop prehovorí:
-Čo to tam leží za trdlo?
Siestí si a chrapmo chrápe,
Hora sa z chrapu otriasa.
Slušní spia ľudia na kanape, –
Opičia riekne grimasa.
Opretý kyjak o olivu,
Leží luk obru pri tele.
Podľahne Kerkops brata vplyvu –
Ukradnúť zbroj sa vyberie.
Derie sa jeden za tým kyjom,
Hrabe sa druhý ku luku…
Už iba siaha, a sú pri ňom,
Olúpia ho a ufŕknu! …
Opustí Hypnos náhle obra –
Héraklés vtom sa prebudí.
Badá, že zbrane chcú mu zobrať
Podobné tvory na ľudí.
Jedného schmatne za paprče,
Druhého zdrapí za šiju,
Poviaže škriatkov pekne – rúče.
Od strachu takmer nežijú.
Zavesí si ich na kopiju,
Položí tú si cez plece.
Kerkopi hviždia, pištia, vyjú –
Omfalu pred ich dovlečie.
Dušujú sa, že sväto-sväte
Nikoho, nikde, ani raz…
Až sa im jazyk z toho pletie.
Pustia ich, nech ich berie fras…
Na brehu rieky Singaria
Zahubil dračiu obludu,
Zbojníkov mnohých pozabíjal,
Omfalu trápiť nebudú.
Roky tri prešli ako chvíľa.
(Noci im Erós nerátal.)
Kráľovná synov napovila,
Najstarší z nich vraj stal sa kráľ.
Vráti mu kožu, kyjak vráti
Omfalé, slzu vyroní.
Oblečie naspäť svoje šaty…
Odcválu s Hermom na koni…
Ázia – v „oných“ časoch sa pod Áziou rozumela dnešná Malá Ázia,
Hermés – polyfunkčný boh, tu – sprievodca na cestách,
Talent – menová aj váhová jednotka, jeden talent predstavoval celé bohatstvo,
Lýdia – štátny útvar na SZ Malej Ázie, v niektorých obdobiach do nej patrili napr. aj Trója a Milétos z
Omfalé – kráľovná Lýdie, dcéra riečneho boha Iárdana,
Hippolita – kráľovná Amazoniek,
Labrys – dvojbritá sekera,
Pán – boh lesov a prírody, rímsky Faun,
Kerkopovia – na chlpatých škriatkov Diom premenení bratia, podvodníci, zlodeji,…
Hypnos – boh spánku,
Singaria – rieka v Lýdii)
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
Pridaj komentár