Druhé kolo – začíname od nuly

Takže máme po prvom kole prezidentských volieb. Po celom Slovensku sa zavreli volebné miestnosti. Očakávalo sa, že súboj sa bude viesť najmä o prvé dve miesta, a to medzi Ivanom Korčokom a Petrom Pellegrinim.

Výsledok volieb, podľa môjho názoru, mohol byť lepší, ale zároveň som smutný z toho, že sa Slovensko začína deliť na navzájom odcudzené časti. Tie tábory sú tak znepriatelené, že o dôležitých veciach sa nedokážu baviť vecne. Ale presne o to režisérom šlo.

Taktiež je chybou, keď kandidát reaguje na zmenu vetra presnejšie ako ktorýkoľvek prístroj SHMÚ. V každom prípade by mali občania pristupovať v druhom kole k volebným urnám s rozumom, sebavedome, odvážne, múdro a s odhodlaním. Len bohužiaľ rozhodovanie vo voľbách je často emočný a nevedomý proces. Voliči by mali byť rozumní, múdri, odvážni, ale taká voličská masa neexistuje.

Slovenskí „voliči“ vytvorili takmer uzavreté skupiny, často podľa toho akú čítajú tlač. Uvedené skupiny sa navzájom nepočúvajú, trpezlivá a korektná diskusia sa zmenila na nepriateľstvo, prevláda povrchnosť, málokto pozná vzťahové rámce rôznych fenoménov. Nerobí sa politika, ale politikárčenie. Slováci nikdy nevolia za niečo, ale vždy proti niekomu a niečomu.

Nech sa teda prezidentom stane človek, s kvalifikovaným sociálnym portrétom, ktorého občania dobre poznajú, a ktorý dokáže tlmiť trenie medzi koalíciou a opozíciou. Poznať by ho mali jednak z vlastných sledovaní politickej scény, pretože by to mal byť človek politicky rozhľadený. Má mať jasný a zrozumiteľný postoj k zásadným otázkam. V tomto poznávaní by mali pomáhať objektívne médiá a rôzni posudzovatelia politickej scény, ale serióznou, vyváženou informovanosťou a nie žiadnym otvoreným či skrytým podprahovým neférovým a neefektívnym preferovaním niekoho.
Zjavne píšem o ideálnom prípade, ale médiá by naozaj tak mali fungovať.

Osobne si teda želám, aby sa prejavila tá inštinktívna múdrosť ľudu a aby si ľudia nevybrali niekoho, kto sklame očakávania, alebo spôsobí Slovensku utrpenie namiesto zrelosti a múdrosti. Veď by stačilo dívať sa, počúvať a premýšľať.

Aj keď si myslím, že prezidentovi ako súčasti minimálne európskeho, respektíve svetového súkolia bude dovolené len to, aký rozsah pohybu mu dovolia susedné ozubené kolieska (nemusia to byť automaticky susedné štáty) a naše koliesko je príliš malé vzhľadom na to, čo môže poskytnúť celým hodinám, aby určovalo rýchlosť a smer točenia.
V žiadnom prípade si neželám, aby naše Slovensko išlo cestou chaosu a nenávisti.

Dušan Piršel

Žiaľ, v slovenských reáliách je dôležité nielen to, koľko bude prezidentovi zvonku dovolené, ale aj to, čo dostane nariadené. A či vôbec prezidentom bude osobnosť, ktorá si nenechá alebo nemusí nechať nariaďovať.
Z ústavy má prezident kompetencie dojednávať medzištátne zmluvy so zahraničím. Rudolf Schuster kedysi túto kompetenciu odovzdal vláde a žiadny z nasledujúcich prezidentov toto rozhodnutie nezmenil.
No toto by sa pomerne jednoducho mohlo zmeniť… a Slovensko by sa mohlo prepadnúť hlbšie do chaosu a verejnej nenávisti.
Voľba do druhého kola je teda jasná.