Ilustračný obrázok: Pixabay
V debate pod jedným z mojich článkov som sa dozvedela, akú vysokú životnú úroveň máme teraz oproti minulému režimu.
Autor príspevku argumentoval vysokým počtom áut, počítačov, automatických práčok a pod…
Zabudol však na to, že od prevratu je skoro tridsať rokov a za tú dobu sa vyvíjalo všetko a pribudli nové technické a technologické vymoženosti. Životná úroveň sa zvyšovala aj v socializme.
Ako by dopadlo podobné porovnanie životnej úrovne zo začiatku 60-tych rokov a konca 80-tych rokov? Presne takto isto a to aj vo „vyspelej západnej Európe“. Takže porovnávať životnú úroveň takýmto spôsobom je úplne scestné. To už pokojne mohol spomenúť koľko mobilných telefónov mali vtedy ľudia, alebo aj pripojenie na internet vtedy a dnes.
Čo už nespomenul je to, akým spôsobom sa prepadla životná úroveň na Slovensku vďaka Zamatovému prevratu a ako dlho trvalo, kým sme sa po po prevrate dostali na úroveň roku 89.
Výška materiálnej životnej úrovne sa dá merať rôznymi spôsobmi.
Úrovňou bývania, počtom áut, technickými hračkami.
Len zástancovia kapitalizmu nechcú priznať jeden veľmi podstatný fakt, a to je zadĺženosť občanov Slovenska.
Chceš bývať? Z priemerného slovenského platu je nemožné nasporiť si na samostatné bývanie. Možnosť bývať v nájomnom byte ako to bolo v minulosti je veľmi malá a ak je, tak výška nájomného je obrovská. Veľa ľudí, ktorí chcú slušne bývať sú prinútení bývať na dlh – hypotekárny úver. Je logické, že nechcú splácať obrovské nájomné, keď môžu v podobnej výške platiť splátku úveru a dúfať, že za 30 rokov sa im podarí dlh splatiť. Mnohí zatvárajú oči pred tým, že ich v podstate vlastnia banky. Vlastnia ich byty, ich peniaze, ich autá kúpené na úver, či lízing.
Áno sa stali sme sa dlhovými otrokmi bánk. Pretože mnohí ľudia si kupujú na úver aj to čo vôbec nepotrebujú k životu, ale len preto, aby ostatní videli, že na to majú, veď požičať si je tak ľahké.
Mnohí sa do takého područia dostanú nie vlastnou vinou, stačí jedna živelná pohroma, ktorá vám zničí dom, alebo vám ukradnú auto a ak chcete slušne bývať, alebo potrebuje auto na prácu, neostáva vám nič iné ako sa zadĺžiť.
Poznám ľudí, ktorí sa museli zadĺžiť len kvôli tomu, aby ich rodina prežila, pretože aj napriek tomu, že poctivo pracovali, peniaze za svoju prácu nevideli…
Inou a veľmi závažnou témou je, že ľudia, ktorí sa dostali do finančných ťažkostí boli prinútení požičať si v nebankových úžerníckých spoločnostiach, ktoré potom z mnohých urobili bezdomovcov…
Dlhovými otrokmi systému sme však aj vďaka tomu, že predstavitelia nášho štátu zvyšujú vlastnú životnú úroveň zadlžovaním štátu, výška dlhu na jedného občana je cca 8 000 eur.
Takže akú životnú úroveň vlastne máme?
A čím je krytá?
Papierikmi, ktoré sa tlačia len tak mírnix dýrnix a nemajú žiadnu hodnotu? Alebo virtuálnými financiami, ktoré je ľahko preposielať len jedným stisnutím tlačidla na PC a nie sú takisto ničím kryté?
Takže akú máme vlastne životnú úroveň, keď sme zadlžení po uši z každej strany?
Devana
Slnovratovo 15. september 2017
Dodatok autora:
Tento článok, ktorý som napísala pred takmer piatimi rokmi je znova pohľadom do minulosti, na to ako v akom stave bol štát, spoločnosť, občania…
Je smutné vidieť, že dlhové otroctvo občanov a štátu sa počas posledných dvoch prehĺbilo a verejný dlh na jedného občana SR bol v roku 2020 viac ako 10 100 eur.
Výška životnej úrovne mnohým občanov prudko klesá a narastá chudoba. Počas covidovej pandémie sa množstvo ľudí ocitlo bez práce a boli sústavne porušované nielen ich ľudské práva, ale aj sociálne práva.
Súčasná vláda diletantským spôsobom rozhadzuje verejné financie a zadlžuje celý štát. Ako dlho ešte potrvá toto ich „bašovanie“ a aká bude výška verejného dlhu štátu, sa zatiaľ nehovorí.
Rovnako závažným problémom je dlhové otroctvo občanov, ktorí sa kvôli kríze a neúmernému zvyšovaniu cien energií, bývania a potravín môžu ocitnúť v situácii, že nebudú mať z čoho platiť úvery, či už na bývanie, alebo tie spotrebné.
Preto je znova nutné primenúť, že merať životnú úroveň občanov hmotným a nehnuteľným majetkom, ktorý si kúpili na úver je scestné. Pretože životná úroveň občanov sa nemeria iba veľkosťou ich majetku, ale celkovou výškou kvality života, ktorú im zabezpečuje spoločnosť a štát.
