Ilustračný obrázok: Pixabay
Folklór grónskych Eskimákov s naratívom pôvodu toponyma odľahlého ostrova Kikmiunykagfik, preložený z ruského originálu Девушка и собака, pre slovenské publikum prvýkrát.
Hovorí sa, že kedysi žili muž so ženou a mali jednu dcéru, ktorú chceli vydať za muža, no ona všetkých odmietala. Dcéru strážil pes. Nakoniec otec nahnevane povedal: ,,Dobre… Keď sa nechceš vydať za žiadneho muža, tak nech je tvojím mužom tento pes!“, Akonáhle to vyslovil, pes začal zavýjať, aby ho pustili dovnútra, roztrhol remeň, ktorým bol priviazaný a vbehol dnu. Len čo vbehol do domu, strhol z dievčiny šaty a skočil na ňu. Vtedy sa stal jej mužom a rodičia nemohli ničomu zabrániť. Keď si ju vzal za ženu, začal ju ťahať na dvor, hoci sa bránila zubami-nechtami. Nakoniec ju pustil a otec dievčaťa ho rýchlo priviazal. O nejaký čas začal pes znova strašlivo zavýjať, a hoci ho priviazali najsilnejšími remeňmi, zasa sa odtrhol a zmocnil sa dievčiny. Ani teraz tomu rodičia nemohli zabrániť. Toto sa zopakovalo niekoľkokrát. Otec dievčiny nakoniec zvliekol z kože tuleňa, kožu naplnil veľkými kameňmi a psa o ňu priviazal. Potom posadil dcéru na kajak a odviezol ju na maličký ostrov, nazývaný Kikmiunykagfik. Pes začal zavýjať, trhať sa a so všetkých síl sa mu podarilo dostať až k vode, na samotný breh. Tu začal zaklínať. Koža s kameňmi skočila do vody a plávala k ostrovu. Pes bol čoskoro pri svojej žene. Tu začali spolu žiť ako muž a žena, no dievčina mu nedávala nič jesť a tak čoskoro zomrel od hladu. Dievča porodilo veľa ľudských a psích mláďat. Otec začal prichádzať kajakom na ostrov a vozil im jedlo.
Nakoniec deti vyrástli a matka im povedala: ,,Vždy, keď príde starý otec, utekajte k nemu hneď, ako poviem: Rýchlo!“
Keď prišiel starý otec na ostrov, matka povedala svojim synom: ,,Rýchlo!“, a oni bežali k nemu naproti.
Potom im matka povedala: ,,Odteraz vždy, keď príde starý otec a ja poviem: Rýchlo! Rýchlo!, ihneď k nemu utekajte a vždy niečo malé pri ňom zjedzte.“
Keď prišiel starý otec na ostrov, matka povedala svojim synom: ,,Rýchlo! Rýchlo!“, a oni bežali k nemu naproti, olizovali kajak a vždy niečo malé zjedli.
Nakoniec im matka povedala: ,,A teraz, keď príde starý otec a ja poviem: Rýchlo! Rýchlo! Rýchlo!, ihneď k nemu utekajte a zožerte ho!“
Keď prišiel starý otec na ostrov, matka povedala svojim synom: ,,Rýchlo! Rýchlo! Rýchlo!“, a oni bežali k nemu naproti a zožrali ho. Ešte kým ho žrali, dievčina povedala svojim synom tak, aby to počul aj jej otec: ,,Teraz žerte svojho deda, tohto hlúpeho starca!“
Keď ho zožrali, na ostrov už nemal kto nosiť jedlo. Keď sa jedlo pominulo, dievčina rozrezala svoje podrážky a urobila pre synov kajaky. Do každého kajaku posadila dvoch synov a takto ich vypravila z ostrova: ,,Vy dvaja budete užitočnými psami; vy dvaja budete zlými vlkmi; vy dvaja budete nepriateľskými duchmi – tungakmi; a vy dvaja sa stanete neškodnými bielymi ľuďmi.“ Potom odrazila kajaky od brehu a zostala na ostrove sama. Nikto jej už nenosil jedlo a nakoniec zomrela od hladu. Odvtedy ľudia nazývajú ostrov Kikmiunykagfik – Psí ostrov. Koniec.[1]
[1] МЕНОВЩИКОВ, Г. А; БРАГИНСКИЙ, И. С; МЕЛЕТИНСКИЙ, Е. М. 1985. Cказки и мифынародов Востока. Москва: Наука, c. 410 – 411.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
Pridaj komentár