Nemecká demokratická republika bola míľnikom vo svetovom revolučnom procese.

Vznik Nemeckej demokratickej republiky (NDR) pred 75 rokmi bol spočiatku nevyhnutnou reakciou na to, že západní spojenci vytvorili Spolkovú republiku Nemecko (SRN). Založením SRN západné okupačné mocnosti – USA, Veľká Británia a Francúzsko – položili základ pre znovuzrodenie nemeckého imperializmu, hoci pod dozorom Spojených štátov. Pred vznikom NDR, ale aj po ňom, bolo cieľom nemeckých komunistov na obidvoch stranách demarkačnej línie obnovenie zjednoteného Nemecka, takého, ktoré by už nikdy nerozpútalo vojnu.
NDR pôvodne vznikla kvôli tomu, že na území bývalej sovietskej administratívnej zóny bolo potrebné vytvoriť nezávislý štát. Ale z NDR sa čoskoro stala prvá nemecky hovoriaca krajina, v ktorej sa začalo budovanie socialistickej spoločnosti. Vďaka spoločnému jazyku sa vytvorili nadštandardné vzťahy medzi rakúskymi komunistami a NDR, so Zjednotenou socialistickou stranou Nemecka (SED), Slobodnou nemeckou mládežou (FDJ), FDGB (Federáciou slobodných nemeckých odborov) a inými politickými a sociálnymi organizáciami a inštitúciami. Spoločnosť Rakúsko-NDR priateľstva úspešne organizovala živé politické, kultúrne a turistické aktivity, ďaleko prekračujúce okruh komunistov.
Rakúsko bolo druhou západnou kapitalistickou krajinou, ktorá s NDR nadviazala diplomatické styky a uznala občianstvo NDR konzulárnou dohodou z roku 1975. Medzi našimi dvomi krajinami prebiehala intenzívna kultúrna, ekonomická a politická výmena. S aktívnou podporou KPÖ a jej spriaznených spoločností sa rozvinul obchod so socialistickými krajinami, NDR sa stala dôležitým obchodným partnerom a exportným trhom Rakúskej republiky. Spoločná výstavba oceliarní v Eisenhüttenstadt, na ktorej sa podieľala spoločnosť VOEST-Alpine, ktorá bola v tom čase vo vlastníctve rakúskeho štátu, sa aj dnes považuje za pilier dvojstrannej ekonomickej spolupráce. Spolupráca so socialistickými krajinami sa pričinila o vytvorenie mnohých pracovných miest v Rakúsku.
Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že Rakúsko voči NDR a ostatným socialistickým krajinám viedlo nezávislú zahraničnú politiku, a hoci politicky bolo súčasťou imperialistického Západu, v mnohých otázkach sa držalo vlastného nezávislého postoja. Takáto suverenita pri prijímaní rozhodnutí by bola nemysliteľná, keby rakúska zahraničná politika bola, tak ako dnes, úplne podriadená agresívnej a militaristickej zahraničnej politike EÚ a NATO.
NDR bola výsledkom úsilia anti-fašistov, ktorí sa poučili z mnohých smrteľných vojen imperializmu a ktorí sa neochvejne rozhodli prvý čtát v nemeckých dejinách, ktorý nerozpúta žiadnu vojnu.
NDR bol socialistickým štátom, v ktorom ústredné postavenie prevzalo verejné blaho a v ktorom bolo súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, bytov a pôdy výrazne obmedzené. Bol to štát, v ktorom ženy mali rovnoprávne postavenie s mužmi; v ktorom sa výchova detí považovala za sociálnu zodpovednosť a právo na prácu, garantované ústavou, bolo nielen teoretické, ale aj skutočné.
NDR by za „normálnych“ podmienok nikdy nevznikla. V čase Studenej vojny bola NDR na hraničnej čiare. Musela sa vysporiadať s vysokými nákladmi na bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov. Bola sústavne vystavená nepriateľskej propagande a špionáži, znášala technologické embargá a sabotáže, popri tom musela strpieť to, že jej mena nebola na svetovom trhu konvertibilná.
NDR bola dôležitou súčasťou Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a bola pilierom medzinárodnej solidarity. Svojou politickou, diplomatickou a výzvednou činnosťou sa NDR výrazne pričinila o to, že v Európe nedošlo k (nukleárnej) vojne.
Sme presvedčení, že medzi komunistami v medzinárodnom priestore by sa mala rozvinúť otvorená diskusia nielen o silných stránkach a prínosoch NDR, ale aj o jej chybách a neúspechoch, aby sme z minulosti vyťažili poučenie pre budovanie socialistických spoločností v budúcnosti.
My však nevidíme žiadne dôvody na to, aby sme o chybách NDR hovorili s oponentami socializmu, s tými, ktorí obhajujú kapitalizmus a imperializmus, a ani v najmenšom sa nemienime hanbiť za to, že komunistické hnutie v Rakúsku bolo vždy úzko spriaznené s prvým socialistickým štátom na nemeckej pôde. Tieto pocity prenechávame KPÖ a jej bezcharakternému vedeniu.
PdA chápe existenciu NDR ako míľnik v historickom procese vývoja ľudstva smerom k socialistickej a komunistickej spoločnosti. V tesnom spojení s kolosálnymi úspechmi tohto štátu a v zhode s jej mnohými vynikajúcimi občanmi sme presvedčení, že NDR bude trvale patriť pevné miesto v histórii medzinárodného hnutia pracujúcej triedy.
Publikované: https://mronline.org/2024/10/10/gdr-at-75/ (preklad Marián Moravčík)
Die DDR war ein Meilenstein im weltrevolutionären Prozess
Erklärung des Parteivorstands der Partei der Arbeit Österreichs (PdA) anlässlich des 75. Jahrestages der Gründung der Deutschen Demokratischen Republik (DDR) am 7. Oktober 1949
Die Gründung der Deutschen Demokratischen Republik (DDR) vor 75 Jahren war zunächst eine notwendige Reaktion auf die Gründung der Bundesrepublik Deutschland (BRD) durch die drei Westalliierten. Die westlichen Besatzungsmächte USA, Großbritannien und Frankreich hatten mit der Schaffung der BRD den Grundstein für das Wiedererstarken des deutschen Imperialismus—wenn auch unter U.S.-Aufsicht—gelegt. Vor und auch nach der Gründung der DDR hatten die deutschen Kommunistinnen und Kommunisten in beiden Ländern ein einiges Deutschland als Ziel, von dem nie wieder Krieg ausgehen dürfe.
Entstand die DDR zunächst aus der Notwendigkeit heraus, einen eigenständigen Staat auf dem Gebiet der damaligen sowjetischen Besatzungszone zu gründen, entwickelte sie sich bald zum ersten Staat deutscher Sprache, in dem der Aufbau einer sozialistischen Gesellschaft in Angriff genommen wurde. Aus der gemeinsamen Sprache ergab sich auch eine besondere Verbundenheit von Generationen österreichischer Kommunistinnen und Kommunisten mit der DDR, der Sozialistischen Einheitspartei Deutschlands (SED), der Freien Deutschen Jugend (FDJ), dem FDGB (Freier Deutscher Gewerkschaftsbund) und anderen politischen und gesellschaftlichen Organisationen und Einrichtungen. Die Freundschaftsgesellschaft Österreich-DDR konnte rege politische, kulturelle und touristische Aktivitäten weit über den Kreis der Kommunistinnen und Kommunisten hinaus entwickeln.
Als zweites westlich-kapitalistisches Land nahm Österreich diplomatische Beziehungen zur DDR auf und erkannte mit dem Konsularabkommen von 1975 die Staatsbürgerschaft der DDR an. Zwischen beiden Staaten entwickelte sich ein reger kultureller, wirtschaftlicher und politischer Austausch. Mit tatkräftiger Unterstützung der KPÖ und ihrer für den Handel mit den sozialistischen Ländern geschaffenen Treuhandfirmen wurde die DDR zu einem wichtigen Handelspartner und Exportmarkt für die Republik Österreich. Als Leuchtturm in der wirtschaftlichen Zusammenarbeit gilt bis heute die Errichtung des Stahlwerkes Eisenhüttenstadt durch die damals noch in österreichischem Staatsbesitz befindliche VOEST-Alpine. Zahlreiche Arbeitsplätze in Österreichs Industrie wurden durch die Zusammenarbeit mit den sozialistischen Ländern gesichert.
An dieser Stelle sei auch angemerkt, dass Österreich gegenüber der DDR und anderen sozialistischen Staaten eine eigenständige Außenpolitik machen konnte, da es zwar politisch Teil des imperialistischen Westens, aber trotzdem in vielen Fragen eigenständig in seinen Entscheidungen war. Eine solche Entscheidungssouveränität wäre unter den heutigen Bedingungen der vollständigen Unterordnung der österreichischen Außenpolitik unter die aggressive und militaristische EU- und NATO-Außenpolitik undenkbar.
Die DDR war das Aufbauwerk von Antifaschistinnen und Antifaschisten, die ihre Lektion aus den mörderischen Kriegen des Imperialismus gelernt hatten und die aus tiefster Überzeugung den ersten Staat in der Geschichte Deutschlands schufen, von dem kein Krieg ausging.
Die DDR war ein sozialistischer Staat, in dem das Gemeinwohl im Vordergrund stand und der Privatbesitz an Produktionsmitteln, Immobilien und Grund und Boden weitgehend abgeschafft war. Sie war ein Staat, in dem die Rechte der Frauen denen der Männer gleichgestellt waren; in dem die Betreuung der Kinder als gesellschaftliche Verantwortung angesehen und das Recht auf Arbeit von der Verfassung nicht nur in der Theorie, sondern auch in der Praxis garantiert war.
Niemals konnte die DDR sich unter „normalen“ Bedingungen entwickeln. Unter den Bedingungen des kalten Krieges stand sie an vorderster Front. Sie hatte große Ausgaben für die Sicherheit des Staates und seiner Bewohnerinnen und Bewohner zu stemmen, sie war mit ständiger feindlicher Propaganda und Spionage, mit Technologieembargo, mit Sabotage und mit dem Problem der Nichtkonvertierbarkeit der eigenen Währung auf dem Weltmarkt konfrontiert.
Die DDR war ein wichtiger Faktor im Rat für gegenseitige Wirtschaftshilfe (RGW) und sie war ein Pol der internationalen Solidarität. Die DDR war mit ihren politischen, diplomatischen und nachrichtendienstlichen Aktivitäten ein Faktor, der wesentlich zur Verhinderung eines (Atom-)Krieges in Europa beitrug.
Unserer Auffassung nach soll es unter Kommunistinnen und Kommunisten international eine offene Debatte nicht nur über die Stärken und Verdienste der DDR, sondern auch über ihre Fehler und Versäumnisse geben, mit dem Ziel, Lehren für den Aufbau künftiger sozialistischer Gesellschaften daraus zu ziehen.
Für uns gibt es aber keinen Grund, mit den Gegnern des Sozialismus, den Apologeten des Kapitalismus und Imperialismus über Fehler der DDR zu diskutieren oder uns gar Asche für die Tatsache aufs Haupt zu streuen, dass die kommunistische Bewegung in Österreich dem ersten sozialistischen Staat auf deutschem Boden stets aufs engste verbunden war. Diesen Part überlassen wir der KPÖ und ihrer prinzipienlosen Parteiführung.
Die PdA sieht in der Existenz der DDR einen Meilenstein im historischen Prozess der Entwicklung der Menschheit hin zu einer sozialistischen und kommunistischen Gesellschaft. Aufs engste verbunden mit den kolossalen Leistungen dieses Staates und vieler ihrer großartigen Bürger sind wir sicher, dass die DDR in der Geschichte der revolutionären ArbeiterInnenbewegung einen festen Platz einnehmen wird.
solidnet.org / parteiderarbeit.at
Mal som možnosť NDR navštíviť (napr. v roku 1979 – Cottbus). V roku 1984, som, ako tajomník ÚV SZM v Prahe mal na starosti dni priateľstva mládeže SSM/FDJ v Hradci Králové. Pri návštevách a v diskusiách, som vnímal, že NDR vznikla, ako reakcia na stupňovanie Studenej vojny. Nemecká demokratická republika bola len (alebo predovšetkým) reakciou na porušenie Postupimskej dohody (dohody západných veľmocí a Ruska) vytvorením NSR (Nemecká spolková republika).
NDR zápasila s tým, že po Hitlerovej krutovláde ostalo len málo živých komunistov! Zbytky komunistov (Hitler začal svoju vládu fyzickou likvidáciou komunistov) budovali nový štát na pruskom území, ktorého obyvateľstvo po II. svetovej vojne bolo poznačené, veľkými obeťami. Prusko prišlo o historické územia (siahalo až po Litvu, najvýchodnejšia časť Pruska sa volala Malá Litva) a každá obec, temer každá rodina oplakávala mŕtvych synov a otcov…
Teda atmosféra, aj dvadsaťpäť rokov po porážke, bola pochmúrna a skrytá rezistencia bola cítiť, temer na každom kroku…
Vojnou zdecimovaný ZSSR nemal zdroje vyrovnať veľký prílev kapitálu do Západného Nemecka (nielen Marshallov plán, ale predovšetkým lacné nákupy amerických investorov, rástol vnútorný dopyt aj zo žoldov okupačných armád, utrácané v nemeckých obchodoch…).
Nie je bez zaujímavosti, že na hospodárskom úspechu sa podieľala aj reziduálna koncepcia národného socializmu NSDaP. Konrád Adenauer, ktorý sa stal západonemeckým kancelárom (ako 73-ročný, bývalý predseda pruskej vlády) sa opieral o národohospodára Ludwiga Erhardta, ktorý prišiel s projektom vytvorenom ešte v hitlerovskom Nemecku – sociálne orientovanou výrobou (regulované príjmy top manažmentu, 90 % zdanenie zisku, ak nebol reinvestovaný!) Z východného Nemecka do roku 1950 odišlo 8 mil. obyvateľov. Nemecký hospodársky zázrak v ďalších rokoch (do roku 1961 – postavenia Berlínskeho múru), motivoval k emigrácií 2,7 mil. občanov NDR! V posledných rokoch vojny boli na územie NSR presťahované všetky veľké pruské továrne. To boli objektívne znevýhodnenia NDR.
Napriek tomu sa NDR stala tiež poprednou priemyselnou republikou. Bol to významný úspech nemeckých komunistov.
Pamätníci vedia, že sme chodili do NDR kupovať záclony, hodinky, detské ošatenie a iné. Bolo by ľahké kritizovať politiku SED, iste sa na atmosfére podpisovali aj systémové a subjektívne chyby v politickom a hospodárskom riadení.
Myslím, že sa prejavil najmä mýtus o „budovaní masovej komunistickej strany“. Utkvel mi v pamäti postreh z pamätí H. Kohla. Hovorí, že prišiel vyjednávať s východonemeckou elitou o vytvorení súštátia (obnovenie povojnovej „bi-zóny“) a stretol sa s totálnym defetizmom. Nomenklatúra NDR chcela západonemecké marky, zákony, západonemeckú kuratelu, výmenou za svoju beztrestnosť a právo zapojiť sa do privatizácie…