Ilustračný obrázok: Dafnis a Chloé – Louise Marie-Jeanne Hersent-Mauduit Wikipedia
Kapitola tridsiata siedma,
v ktorej Lampis unesie Chloé
a Gnaton ju vyslobodí.
Sleduje Lampis, jak sa zmára.
Kravičky pasie obďaleč.
Mládencov najme, nahovára:
-Samo je dievča, Dafnis preč…
„Nepovie Dryas ani slova,
unesiem ak ju pre seba –
Starý sa ženích navždy schoval,
vydať je dcéru potreba.“
Zmocnia sa hravo holubičky –
Dievča je samo, ich je šesť.
Cupitá Chloé poza kríčky…
Lampis je viac než Boží trest!
Dievčina drobčí za pytačom.
Vedú ju k jeho kolibe.
Zachádza až sa dievča plačom,:
„Doma to Lampis rozhýbe…
Zvalí ju niekam, ovládne ju…
Dá mu ju Dryas za ženu…“
Sledujú čiesi oči skraju,
Čiesi sa nohy poženú…
Zastavia sa až u Dryasa,
Zastavia sa až u Napy.
Vyzradia, k čomu Lampis má sa,
Dcéru im ako polapil…
Posiela Dryas k Dafnidovi –
Zlú zvesť mu posol vyjaví:
-Svadbu už Lampis prihotovil,
navečer lôžko skrvaví…
……………………………………
Chveje sa Dafnis, hlavu zvesí ,
Uteká plakať do sadu:
-Bude sa skoro Lampis tešiť,
zmocní sa môjho pokladu…
Keby som zostal nepoznaný,
bol by som šťastným otrokom.
Slobodný nie som medzi pánmi,
slzami plášť mi namokol.
Bojím sa, ani neviem, čoho.
Jediné strácam, čo mám rád.
Či by mi ktosi nepomohol..?
O láske mojej nevie brat.
Naruby sa mi život zmenil.
Viažu ma putá k rodine.
Bez Chloé žiť mi nemá ceny,
bez Lásky svojej zahyniem.
Bedáka Dafnis, smoklí, fňuká
Dionýsovom pri chráme.
Keby len tušil, že je dnuka
Gnatona ucho schované…
-Uniesli mi ju jak vlk kozu.
Nastane noc a budú v tom.
Nymfy či Pán ak nepomôžu…
(Načúva Gnaton za plotom…)
-Klial som sa koze, teraz sedím,
stal som sa pánom z nevôle.
Vybŕdnuť neviem ako z biedy,
zrátavám straky na kole.
……………………………………….
Podumá Gnaton: „Šanca je tu
s novým sa pánom pokonať.
Neženie nech ma na diétu.“
Nerád by trpel smäd a hlad.
Z paláca berie naponáhlo
Statnejších chlapov z čeľade.
Ženie ich, až mu hrdlo stiahlo.
Bude snáď Lampis v dohľade.
Zabehnú sprva k Dryadovi –
navedie nech ich na cestu.
-Vystrojil Lampis domec nový –
Do neho vlečú nevestu!
Vzpiera sa Chloé, plače, volá…
Nevestu nesmú voviesť dnu!
Presile sila neodolá –
Dievčinu z rúk im vytrhnú.
Za dobrú prácu dobrá pláca –
Únoscom vytnú na holú.
Lampidov sen sa navždy stráca,
Prilepil vták sa na smolu.
Lampida spútať Gnaton velí.
Vyšmykne ten sa, trieli het!
Hladný je vlk a cap je celý.
Rozkvitne Chloé v krásny kvet.
Spoločne vojdú do záhrady.
Slzami Dafnis kropí zem.
-Nad Gnatom, pane, oddnes vládni!
Ublížil som ti, už to viem.
Odo mňa prijmi darček malý –
Nech ti viac duša nehynie.
Odpusť mi hriech môj neskonalý…
Precitne Dafnis: -To snáď nie!
Padnú si s Chloé do náruče.
Účinkom dar sa nemíňa.
Teší sa duša, srdce tlčie –
Z Gnatona hneď je hrdina!
Všetko mu Chloé vyrozpráva –
Na poli jak ju zlapali,
Ako sa Lampis hrubo správal,
S chlapcami Gnat sa dovalil,
Ako sa strhla trma – mela…
-Chýbalo, Dafnis, neveľa…
Našťastie som ti ucelela…
-Maj vo mne, pane, priateľa… –
Vmieša sa Gnaton do tej vravy, –
Zabudni, prosím, na staré.
Nebudem viacej kaziť mravy.
Pozrieť mi môžeš do tváre.
Urob si zo mňa sluhu, raba,
budem ti verný ako pes!
-Kto by sa, Gnaton, v starom hrabal?
Osudu aj tak neujdeš…
Dozorcom budeš všetkých stolov –
Kuchyňa – víno – hostiny…
-To by mi, pane, dobre bolo…
-Očistil čin ťa od viny.
No a ty, Chloé moja drahá…
Jednostaj mysliac na teba,
odpusť mi, že som dlho váhal…
-Od Lásky bežať netreba…
Netuší pán a ani pani –
Nevie o našom ľúbení.
Nevedno, čo by povedali,
zvediac, že sa im ožením.
Schovám ťa, Chloé moja drahá –
V paláci nájdem tichý kút…
-Večne sa skrývať nepomáha,
aj keď sa nechceš od nej hnúť. –
Ozve sa Dryas žitia znalý.
-Vymyslel som ja inší plán.
Vyjednám, aby súhlas dali.
Tešiť sa budú pani – pán!
……………………………..
D r a g o / podľa Longa /
jeseň 2013 – zima 2014