Dafnis a Chloé (19)

Ilustračný obrázok: Dafnis a Chloé – Louise Marie-Jeanne Hersent-Mauduit Wikipedi

a

Kapitola devätnásta, 

v ktorej sa mytilénske vojsko vydáva

na vojnovú výpravu proti Methymnonu. 

Zvedela  Rada v Mytiléne, 
Udialo čo sa v pobreží.
Mestu sú obce podriadené.
O mnoho teraz pobeží!
 
Čriedy im pasie, seje, plúži, 
Vidiečan chlieb im dorába.
V zajatie padli z polí muži. 
Osada prišla o stáda!
 
Vyrabovali, vyplienili…
Na cudzie siahli bez vojny!
V pokoji s nimi dosiaľ žili, 
Methymnon zdal sa pokojný…
 
Zima sa blíži. Bez potravy
Nastane v meste núdza, hlad.
Dožiť ak majú jari v zdraví, 
Svoje si nazad musia vziať.
 
Do vojny trúbi Mytiléna, 
Hopliti siahnu po zbroji – 
Tritisíc mužov do brnenia, 
Päťkrát sto jazdcov na koni.
 
Ostrovom naprieč voj sa vydá.
Rozvážny Hippas na čele
Snaží sa vyhnúť možným chybám.
Pastierom stáda neberie,
 
Neloví mužov do zajatia, 
Neujme ľuďom z poživne, 
Vinníkom len to mieni zrátať, 
Trestu sa zlodej nevyhne!
 
Úbehom vpred sa vojsko nesie, 
Neškodí ani neplieni.
Methymnon musí klesnúť z tiesne, 
Nestihne ujsť ak za steny.
 
Útočiť musia nečakane – 
Ovládnuť mesto raz – dva – tri!
Prevravieť mohli by aj zbrane, 
Nepriateľ ak sa rozjatrí. 
 
Náhli sa vojsko cestou lesnou, 
Udrú, až príde vhodný čas, 
Nebude keď to čakať mesto.
Hopliti tlmia v lese hlas.
 
Musí byť atak utajený.
Methymnon kým sa spamätá, 
Nebude kameň na kameni, 
Roznesú mesto na pätách!
 
Štádií sto už iba chýba. 
Rozložia tábor nabrať síl, 
Nepriateľ kým sa nerozhýbal.
Predný voj jazdca ohlásil…
 
Zadržia posla z Methymnonu , 
Na hlavný post ho predvedú.
Prejaví Hippas dobrú vôľu, 
Započnú s chlapom besedu.
 
Vyslanec mesta prehovorí – 
Dohovor prosí o mieri:
-Neviedli mestá naše spory.
Methymnon prípad preveril.
 
Vypočul mužov zo zajatia.
Horúce hlavy vychladli.
Radi im korisť naspäť vrátia, 
neprávom veď ich prepadli.
 
Neje sa kaša zahorúca…
V zákone boli pastieri.
Pochabá mládež nemohúca…
Buďme zas hodní dôvery.
 
Priznáva mesto vinu na tom. 
Zajatci už sú na vôli. 
Vyvážia, ak čo treba, zlatom.
Urážka nech už nebolí. 
 
Bez obáv nech sa naši – vaši
na súši stretnú, na mori…
Zrovnajme účty na rováši, 
mesto nech s mestom hovorí.
 
Počuje Hippas reči múdre, 
V úprimnosť chlapa uverí.
Z dôvery nič veď neubudne, 
Rada ak žiadosť preverí. 
 
V tábore vyčká, kým sa vráti.
Mytiléna nech rozhodne, 
Budú či opäť kamaráti, 
Alebo či mu povie: -Nie! 
 
Jeden deň ta a nazad druhý – 
Dorazí posol v sprievode. 
-Súhlasí Rada zrovnať dlhy!
Do vojny teda nedôjde.
 
Dajú si ruky na zmierenie – 
V priateľstve budú mestá žiť.
Vrátiť majú len nalúpené, 
Inakších škôd si nečiniť. 
 
Výhodný mier je obom stranám – 
Nie je hlad, ľudia nehynú.
Utíchla vojna, ako vzplála
Mytily proti Methymnu.
……………………………………….

hopliti   –   ťažkoodenci 
 
D r a g o   /podľa Longa/    
jeseň 2013 – zima 2014