Ilustračný obrázok: Dafnis a Chloé – Louise Marie-Jeanne Hersent-Mauduit Wikipedia
I. Kniha prvá Kapitola prvá, v ktorej otrok Lamon, pastier kôz, a slobodný pastier oviec Dryas nájdu opustené batoľatá. Idyla sťaby po Stvorení – Trávička, lúčka, stádo kôz, V dozerne múry Mytilény, Seje Boh zlato na Lesbos. Zaraz sa kozy porozpŕchnu, Kozlence šantia ostopäť, Hlavami capy hneď sa buchnú, Píšťalke Lamón dáva znieť. V páľave pastier chládok hľadá – Usadnúť niekam do tieňa… Oliva skraja hája mladá… Uháša smäd si z prameňa Vari sa marí..? Či ho máta..? Ušiam si Lamón neverí, Začujúc ľapot od dieťaťa. Za hláskom za kry zamieri… Pri Artemide!… Môj ty Bože..! Nemluvňa z kozy cicia mlieč… Pastiera ľútosť ľudská zmôže – Chlápätko z lesa musí preč..! Do plienok dietko povil ktosi, Z purpuru chitón podostlal, Zlatá sa spona na ňom skvostí, Leskne sa mečík v tieni skál… „Nebude drobček z biednych ľudí. Kto mohli byť mu otec, mať..?“ Odpoveď nie je naporúdzi – Len Boh vie, čo sa mohlo stať. Privinie Lamón chlapča k telu, Poteší sa mu Myrtala. Za svojho syna si ho berú, Zahrnú láskou obaja. Vlastných im Pánboh nedožičil, Cudzie ich dieťa rozjarí. Možno je Boží, možno ničí, Láskavý úsmev na tvári… Dafnidom nazvú našlé dieťa (Dafnis je vavrín v Hellade) Na púti človek ľudí stretá, K človeku hora nezájde. ………………………………… Idyla sťaby po Stvorení – Trúsia sa ovce po tráve. V dozerne múry Mytilény, Jahnence skáču ihravé. Plynie čas ako voda zjari. Dva roky prešli ostrovom. Za stádom Dryas po chotári… Vyzerá pre tieň vhodný strom. Do hája vstúpi, že sa schladí, Obedný pek nech pominie, Hélia prečkať vrchol vlády… Ozve vtom plač sa z jaskyne… Nymfám je spela zasvätená, Nosia im ľudia obety. Pokľakne pastier na kolená… Ovčí bľak plaču odvetí. Neváha Dryas chvíľku ani, Odhrnie krovie, vlezie ta… Ovečka drobné dieťa chráni… Diadém šitý zo zlata, Črievičky pri ňom pozlátené, Podväzky ležia odkraja… Rúčkami dieťa drží vemä, Mliečkom ho ovca nadája. „Nebude drobček od chudoby. Kto mohli byť mu otec, mať? Dostali snáď sa do poroby?“ Dryovi nie je dané znať. Dievčinku pod svoj chitón schová, Na srdce si ju privinie. Pochopí Napa z poloslova… Prijíma dietko nevinné. Možno je cudzia, možno Božia… Chmúry bol život bez detí… Obetu nymfám k nohám zložia, Chalúpku radosť osvieti. . Za dcérku berú kučeravú, Nazovú Chloé po mene (Znamená Chloé zeleň, trávu – v nej bolo dieťa nájdené.) Sused je Dryas Lamónovi, Myrtala Nape suseda. Najdúškov obom Osud povil. Pasú si stáda povedľa. Štádií zopár, hádam desať, Prekoná pastier vo chvíli. Obaja slúžia pánom z mesta Uprostred Božej idyly.
Lesbos – ostrov vo východnej časti Egejskeho mora
Mytiléna – mesto na JV pobreží ostrova Lesbos, dnes jeho hlavné mesto
Artemis /Artemida – bohyňa lovu, Mesiaca, ochrankyňa zveri, patrónka pôrodov, v Ríme Diana
chitón – voľný mužský odev, niekedy ho nosili aj ženy
Hélios – boh Slnka, Slnko, v Ríme Sol
Nymfy – prírodné božstvá (vodné, horské, lesné…), zodpovedajú približne slovanským vílam
stadion – dĺžková miera, rôzne mestá a oblasti mali vlastné stádiá, nám je najznámejšie olympijské stadion – 192,27 m, ostatné sú v rozmedzí 164 m – až 192,27 m
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 – zima 2014
