Ilustračný obrázok: Sonka Valovič Sazama
Vtedy som nežila, bolo to dávno
A sotva by som chcela vrátiť čas
No rada by som k hrobu svojich dedov
Povedzte mi však, čo im povedať?
Povedať im - To všetko bola márnosť?
Že teraz každý múdrejší sa zdá?
Že v smrti vojakov a ich zúfalstve
Nič viac ako prázdny čin nevidia?
Či povedať, že boli vlastne hlúpi
Keď sa v smrť hnali by sme mohli žiť?
Že svet si urobil z ich tiel rohožku?
Že bolesť vojny nepriniesla nič ?
A či povedať len, že vlastná krv zrádza
A v spomienkach na svojich pradedov
Zabúda pamiatku ctiť a uchovať
Povedzte - môžem povedať o tom?
Ak príde môj čas, budem plná studu
Lebo blázon som - chcieť byť poetom
Všetkým tým dušiam zapredaných sŕdc
Prebudiť v nich cit pravdou zronenou
Ak opäť Pravda vráti sa však na zem
Príde Sloboda a nový vek s ňou -
Pamätajte minulosť, ste jej deťmi
A hlavne buďte už len Človekom !
Sonka Valovič Sazama, máj 2018
Pridaj komentár