Obrázok od Murat ilglar z Pixabay

Vždy som pohŕdal planými rečami a neznášal som vietor slov. Nikdy som neveril slovnému žonglérstvu. Keď na mňa moji nenapraviteľne tupí vojvodcovia naliehali: „Ľud sa búri, musíš byť obratný…“, posielal som ich preč. Lebo obratnosť je len prázdne slovo.
V tvorbe sa nedá kľučkovať. Človek vytvára to, čo robí, a nič iné. Ak sleduješ určitý cieľ a pritom predstieraš iný, nazve ťa obratným len ten, kto sa ľahko nechá obalamutiť slovami. Lebo koniec-koncov vytváraš to, k čomu smeruješ práve v tejto chvíli. Aj keby si sa tým zaoberal len preto, aby si proti tomu bojoval.
Keď vediem vojnu proti svojmu nepriateľovi, vytváram svojho nepriateľa. Mojim pričinením sa stáva pevným a tvrdým.
Keď na svoj ľud zosilním útlak, márne tvrdím, že tento útlak je cena za budúcu slobodu, lebo to, čo vytváram, je hlavne útlak. V živote sa nedá kľučkovať. Ani strom neoklameš: rastie podľa toho, aký mu dáš smer. Všetko ostatné je len vietor slov.
A ak vediem vojnu kvôli tomu, aby som nastolil mier, tak vytváram vojnu. Mier nie je stav, ktorý by sa dal dosiahnuť vojnou. Ak uverím v mier dosiahnutý zbraňami, tak zomriem, len čo odložím zbrane. Mier môžem nastoliť len vtedy, ak ho sám vytváram.

Starší článok

Naozaj nám to stačí?

Novší článok

Šanghajská organizace spolupráce je na cestě ke sjednocení Eurasie


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *