Pre hromžiace stromy nepočuť ani hvízdať hviezdy poletujúce okolo tvojich vlasov
S Eurysthom lúčba veľmi krátka: -Donikdyhádamvidenia!!! Héra s ním nie je kamarátka. Voľný je… Nohy nelenia.
Keď zhovárali sme sa dnešnej noci, dal si mi, drahý, poznať gestom, tvárou, že všetky moje slová sú ti málo, a chcela som ti srdce do rúk vložiť.
Vo svete hrôz odvážny anjel Z hlavy prilbicu mlčky sňal A démon bezcitný a mrzký Pocítil kruto jeho plam
Cestami chodieval som pešky, Nie je mi auto doména, Zarástli detstvom kolobežky, Svietili hviezdy bez mena.
Dvanásta z úloh Eurysthea Hádovi búši na bránu. Héraklés v ruke kyjak zviera, Krušné mu chvíle nastanú.
Keď zhovárali sme sa dnešnej noci, dal si mi, drahý, poznať gestom, tvárou, že všetky moje slová sú ti málo, a chcela som ti srdce do rúk vložiť.
Šťastie je veriť, keď Ťa láme žiaľ A dýchať z posledných síl pre nádej Jak dieťa cítiť detinskú radosť Že koho ľúbiš, ľúbi Ťa tiež
So Zemou som sa miloval Je ako Hébé – večne mladá Nebola Láska z olova Do Božích rán som prsty vkladal
