Zatúžil už len po Serife, Ostrove, kde ho čaká mať. V Osude vždy však čosi škrípe… V Afrike musí chvíľu stáť
Príde deň keď ľudia z fabrík najedia sa do sýtosti A jedlo bude dobré výborné nie také dobré ako rímsky šalát nie také dobré ako pre obsluhu no prosto dobré ako je dobrý chlieb
Boh má vždy všetko podľa plánu Je jas na konci tunela Skrz neho zdoláme vlastné tmy Od začiatku až do konca
Večné perá nie sú večné Ani zuby (nielen mliečné) Tvorí pruhy svalstvo priečne Koniec nie je v nekonečne
Ďaleko za dedinou, za siedmimi dolinami postavil som domček z nepálených tehál. Večer čo večer mu visel zo strechy briliantový metál.
Neporiadok v počasí sa už nedá vydržať, ani povrchnosť krajiny a nedbalosť sneženia. Nemá tvár nemá tvár.
Kúštik už iba od západu, Kameňom čo by dohodil, Navôkol sily temna vládnu, Zočil už ostrov gorgoní…
Vták, čo mi spievaš nad ránom, nepoznám tvoje meno, ani ty nevieš, komu spievaš.
Život je ako bumerang Čo si zaseješ, budeš i žať Ak oklameš – zlomí Ťa lož Ak sám zradíš, tiež Ťa zradia raz
