Skalpel, ktorým robí Janík svoje vivisekcie na posvätných kravách úradníckej epochy, to je jeho ironické cítenie jazyka.
Prípravy sú už v plnom prúde – Nakryté stoly, hostia tu. Na tento deň sa nezabudne, Nedrží nikto diétu…
Pozná ten úkaz každý z nás – Padnúť do kolien bezmocne Vtom pretne bolesť tichý zvuk Na dvere ktosi zaklope
Zajedno s nimi, menší bratia zvierat. Vedia ešte, čo my už nevieme. Len priezračnú a čistú vodu pijú, smeť odfúknu a vyvrhujú špinu.
Studenej kuchyni a studenej jadrovej reakcii dávame prednosť pred studenou vojnou.
A už sa more čierne vzdúva, Valia sa vlny na skaly. Sandále junák nevyzúva, Voda sa k deve privalí…
Už poézie pominula doba, nie zostarli len, i pomreli Múzy i zabudnuté sú: to mienka luzy
Daj vieru tam, kto ju hľadá .. Bože Radosť, ak dušou pridlho smúti Pokoru tomu, kto v pýche tonie Stratenému – maják na rázcestí
