Držíme palec na tvojom pulze, čas a smädní siahame po tvojom ovocí, v ktorého kyslej dužine už syčí rozkoš budúcnosti: milenci budú z detí, z básnikov budú proroci.
Nemusím veru podlých klamárov Do očí jedno a za chrbtom smiech Na perách úsmev, no za ním zrada Oddane však čelom po samú zem
A dodnes neviem, či mám byť rád, alebo naopak. V každom prípade bude lepšie byť, ako nie.
Hrdí sa hradmi Argolida, Perseus svieti na nebi. Synom sú tvŕdze za obydlia, Kráľovská moc ich velebí.
Položiť na stôl presné ako chlieb alebo voda. Alebo medzi dva prsty soli. To je báseň.
Je mnoho vecí v živote Čo milovaných berú nám – Ja Teba nikdy nepustím – Ak túži odísť, povedz včas
Marišku Steiffovú miloval kominár, vždy, keď sa zvečerí, ticho naň spomína. V mestečku Goenningen každý jej závidel chlapca, čo lietať chcel, ale bol bez krídel.
Vrcholom zbierky je titulné pásmo Hurá, horí, akási mapa rozpadnutých hodnotových systémov, takéto pásmo nemá pre mňa v slovenskej poézii obdobu.
