Ilustračné foto: Marián Moravčík

TREES
 
I think that I shall never see
A poem lovely as a tree.
A tree whose hungry mouth is prest
Against the earth’s sweet flowing breast;
 
A tree that looks at God all day,
And lifts her leafy arms to pray;
 
A tree that may in Summer wear
A nest of robins in her hair;
 
Upon whose bosom snow has lain;
Who intimately lives with rain.
 
Poems are made by fools like me,
But only God can make a tree.
 
Joyce Kilmer

STROMY
 
Čítal som celé stohy básní,
strom je však nado všetky krásny.
Strom, čo po celý život drieme
na štedrej hrudi matky Zeme.
 
Strom, čo celý deň hľadieva ku nebu
jemnými listami ševeliac modlitbu.
 
Strom, ktorý od jari do leta
v hniezdach kolíše vtáčatá;
 
v konároch cíti aj ťarchu snehu,
aj teplého letného dáždika nehu.
 
Nie je ťažké byť básnikom,
však len Boh dokáže stvoriť strom.

(preklad Marián Moravčík)

Báseň Stromy je najznámejšou básňou Joyce Kilmera, amerického novinára, spisovateľa a básnika.
Vo veku 31 rokov zahynul koncom júla 1918 počas druhej bitky na Marne.
Podľa kritikov je verš jeho básne príliš jednoduchý a zrejme kvôli predčasnej smrti v mladom veku sa nestihol dopracovať k vyzretejšiemu štýlu.

Starší článok

Spálit svět: skrytý význam vstupu Švédska do NATO

Novší článok

Erdogan zahájil čistku elit v Rusku…?


Jedna odpoveď na “Ako svet prichádza o básnikov – napríklad Joyce Kilmera”
  1. st.hroch Avatar
    st.hroch

    Díky, moc pěkně jste to pojal …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *