Ilustračný obrázok: Tomáš Vlčko

Nedeľné ráno… Ako kedysi…

Roky sú passé, diaľka vábi

Konáre starých stromov ovisli

Zelený rybník živí žaby

.

Kohútí spev sa vnáral do rána

Fanfára znela v tiahlom tuši

Naháňal valach v nebi baráňa

Na slnku lúč si šaty sušil

.

Kostolné zvony trikrát odbili

Voňala melta, smidka chleba…

Rehotník susedovej kobyly

Do spomienok sa chlapcu vstrebal

.

Vytáral klepy bocian z komína

Brat jeho rodný deti nosil

Topánka Času pätu omína

Prebehnúť sa tak sadom bosý… 

.

Čerešne trhať priamo z konára…

Jabĺčka v mise nosí Eva

O dvor sa vrtké psíča postará

V záhradke modrie vínna réva

.

O nohy kocúr vše sa otieral

Olízol labku, fúzy čistil

Nevinný úsmev Detstva na perách 

Nevinné slzy dávno vyschli

.

Slnečné ráno…Deň sa prevalí

Dočiahneš rukou do večera

Od mláky biele husi gágali

Loď Detstva sa mi predostrela

.

D r a g o      22/24052016   

Starší článok

Čas slnečníc…

Novší článok

Čas stratených chvíľ…


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts