Ilustračný obrázok: Pixabay
Korjacky folklór (Kamčatka) s naratívom potopy sveta, zapísaný v roku 1928 sovietskym etnografom S. N. Stebnickým, preložený z ruského originálu Как Куйкынняку прекратил дождь, pre slovenské publikum prvýkrát.
Bolo to dávno. Veľmi dlho pršalo, dážď neprestával. Vtedy Kutchynnjaku zavolal synov a povedal: ,,Nu-ka, synovia. Nažeňte sem jeleňov!“ Nahnali synovia jeleňov, Kutchynnjaku medzitým vyrobil obrovskú loď, do nej zahnal celé stádo. Potom začal zvolávať z každej zveri po páru, prišli k nemu všetky. Prišli aj myši. Urobil z myší postroj, zapriahol do nich loď, ktorú ťahali k moru. Vzal so sebou muchotrávky. Prišli k brehu, dážď bubnuje. Na druhý deň odplával. Dlho plával morom, nakoniec pristál na ostrove, vysadil sa na breh, vidí – osadu. Prišiel do osady, na kameni sedí žena a prečesáva si vlasy.
,,Aha, a pre toto stále prší!“ Žena mu vraví: ,,Vitaj, starec. Prišiel si?“
,,Prišiel!“
,,Prechádzaš iba okolo, alebo zostávaš tu?“
,,Prenocujem a zajtra budem pokračovať ďalej.“
A žena sa stále prečesáva. Ponúkol ju muchotrávkami. Zjedla a čoskoro zostala omámená. Vtedy jej Havran začal rezať vlasy. Všetky vlasy odrezal. Potom z nej vyzliekol šaty. Zostala úplne nahá. Zobral šaty, zakopal do zeme. Povedal: ,,Vydrž ešte, nech ťa potrápim!“
Žena mrzne, trasie sa. Muchotrávky ju opojili, chce sa pričesať, no ruka neposlúcha a ťažko sa dostáva k hlave. Kutchunnjaku jej zrezal obočie aj mihalnice, a poslal myšku na Kamčatku: ,,Preplávaj more a pozri sa, či sa nám vyjasnilo!“
Myška odplávala a čoskoro sa vrátila späť: ,,Prestalo pršať!“ Kutchunnjaku nastúpil na loď, ženu si viac nevšímal. ,,Oj, veľká zima, zamŕzam! Vráť mi moje šaty!“, kričí z diaľky. Nevrátil. Odišiel domov. Koniec.
МЕНОВЩИКОВ, Г. А. 1974. Cказки и мифы народов Чцкотки и Камчатки. Москва: Наука, с. 399 – 400.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
