Ako funguje konšpirácia – v reálnom živote

Slovo „konšpirácia“ sa dnes používa tak často a v takých nevhodných kontextoch, že si väčšina ľudí ani neuvedomuje jeho pravý význam. Konšpirácia je tajná dohoda dvoch alebo niekoľkých osôb o spoločnom postupe v určitej záležitosti, ktorá niekomu tretiemu (alebo mnohým „tretím“) spôsobuje určitú ujmu. Sú konšpirácie, ktoré sú vyslovene nelegálne (napríklad cenové kartely), ale sú mnohé konšpirácie, ktoré je veľmi ťažko dokázať, prípadne je ťažké na nich nájsť niečo trestné.
S konšpiráciami sa stretávame už od detstva a neverím, že nikto na Slovensku nebol nikdy súčasťou žiadnej konšpirácie. Priznám, že ja už ako chlapec som ich mal na rováši pár, keď sme celá trieda zatĺkali, kto rozbil okno, a veru aj mne pomohla konšpirácia spolužiakov, keď som rozbil lampu a nikto neprezradil, že k tomu vôbec došlo, takže som vyviazol bez trestu.

Konšpirácie však nie sú len v takýchto maličkostiach. Každá korupcia, aby sa podarila, typicky v sebe obsahuje aj konšpiračný prvok. Celá vec totiž musí ostať utajená.
A práve preto neverím, že niekto je úprimne odhodlaný bojovať proti korupcii (verbálne), keď zároveň reálne bojuje proti „konšpiračným teóriám“. Pripomeňme si, že konšpiračná teória je „názor, ktorý tvrdí, že istá skupina ľudí vedome a tajne (konšpiračne) pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva“.

Keď som bol mladší, tešil som sa zo vstupu Slovenska do EÚ. Myslel som si, že ubudne zbytočných bariér v bežnom živote, že klesne riziko vojny a v neposlednom rade aj to, že zmizne všadeprítomná korupcia, lebo „EÚ má nástroje na jej elimináciu“. Vo všetkých týchto očakávaniach som sa sklamal. Najmä v tom posledne menovanom, lebo EÚ dnes má hlavne záujem a nástroje na eliminovanie „konšpiračných teórií“.

Schválne som si v oficiálnych poradných materiáloch EÚ našiel stručnú príručku o konšpiračných teóriách a ako im čeliť. Mimochodom, vytvoril ju tím 150 vysokoškolsky vzdelaných ľudí, väčšina z nich akademikov, za prostriedky z fondov EÚ. Aj polícia SR prakticky podľa tejto príručky bojuje proti „hoaxom“. Na strane 4 tejto príručky sa píše:
„Konšpiračné teórie predpokladajú, že nič sa nedeje náhodne, že nič nie je také, ako to vyzerá a že všetko so všetkým súvisí. Inými slovami teda tvrdia, že všetko, čo sa deje, tajne riadi skupina zlomyseľných osôb – konšpirátorov.“

Toto ale NEMÁ LOGIKU! Ak toto súvetie videli v štruktúrach stovky vzdelaných ľudí a súhlasili so zaradením do príručky…
Vysvetlím.
Z prvej vety citátu vôbec nevyplýva druhá. S prvou stopercentne súhlasím, ale druhá je jasný nezmysel, ktorému v skutočnosti nikto neverí. Aspoň nikto, kto je pri zmysloch a číta tieto riadky. A pozastavím sa ešte nad tým, čo vlastne tá kampaň proti konšpiračným teóriám odo mňa chce, aby som si osvojil ako svetonázor. Keby som teda hypoteticky chcel vyhovieť „antikonšpiračným teoretikom“ a dal by som si záväzok, že nepodľahnem žiadnej konšpiračnej teórii, tak by som si mal zvyknúť všetky pre mňa čudné a nezvyklé javy proste vyhodnotiť ako náhodu a viac sa tým nezaoberať. Všeto by som mal brať také, ako to vyzerá a hlavne, nehľadať medzi vecami žiadne súvislosti.
Takže milí autori príručky všetkých pohlaví, ste hlupáci vy, alebo (a to asi skôr) chcete, aby som sa ja choval ako hlupák?

Chceli by, aby som uveril, že v reálnom živote konšpirácie neexistujú. Že sú ako bájne bytosti, ktorými sa strašia malé deti. Jedna z najrozšírenejších konšpirácií, s ktorou sa žiaľ stretávame každodenne, sa volá „vrana vrane oko nevykole“.

Bojovníci proti konšpiráciám, keď ich „debunkujú“, vytvárajú dojem, že na konšpiráciu by sa v tajnej miestnosti museli zísť všetci konšpirátori naraz, a museli by si dohodnúť všetky detaily následnej nekalej činnosti. A potom by ešte v priebehu času museli tajne korigovať svoje akcie a nikto z nich by nesmel podľahnúť pokušeniu byť čestný a všetko prezradiť.
Lenže reálne konšpirácie nefungujú takto. Snáď len v Hollywoodskom filme, kde musí divák dostať veci polopate, inak by pýtal naspäť vstupné. V skutočnom živote sa človek učí hlavne pozorovaním okolia. Nič netreba podrobne vysvetľovať, stačí občas povedať: „Mladý, u nás sa to robí takto, jasné?!“ alebo „Toto si nezvykaj, to by sme neboli kamaráti.“ A paradoxne, čím viac je do konšpirácie tohto typu zapojených ľudí, tým to ide ľahšie. A to ešte sú prípady, oveľa častejšie, keď konšpiráciu organizuje šéf alebo „šéfov šéf“.

Takmer každý, kto dnes robí prácu so štipkou zodpovednosti, napríklad prichádza do styku s osobnými údajmi, podpisuje dohodu o mlčanlivosti. Neviem, či si vždy stihnete prečítať celý text dohody o mlčanlivosti, ale každá má konšpiračný potenciál. Je utajená (ani o jej podrobnom obsahu sa nesmie hovoriť) a jej dôsledným dodržiavaním pomáhate svojmu zamestnávateľovi plniť všetky stanovené ciele. A tie nemusia byť vždy prospešné pre každého, koho sa týkajú. Ak medzi týmito cieľmi budú aj nejaké zlomyseľné, spravidla to ani nebudete vedieť. Úspešné konšpirácie si vyžadujú, aby ostali utajené a vy sa dozviete len svoje úlohy. Konšpirátori spravidla nie sú hlupáci, aby všetkým okolo podrobne rozprávali o svojich zámeroch.

Ale verím, že o týchto veciach viete svoje. Verím, že ani vy nie ste hlupáci. A nenabádam vás, aby ste nepodpisovali dohody o mlčanlivosti a aby ste začali špehovať svojich šéfov. Buďme, prosím, normálni. A k tomu patrí aj to, že slovo „konšpirácia“ budeme brať tiež normálne a nedáme sa ním oblbovať ani zastrašiť.

Marián Moravčík