Obrázok od Goran Horvat z Pixabay
25/
Jej hadí vrkoč spútal hrebienok,
okolo slúch sa krútil vlások rusý.
Pod šatkou skryl sa úbeľ ramienok,
na hrdle perly z vosku – lacné kusy.
Šat prostý – ale do jej okienok
nazeral každý husár čiernofúzy.
Vedelo dievča všetkým búriť hruď
aj bez pomoci vzácnych harabúrd.
30/
A za ňou – pozri sa a zrak ti zmäkne!
Na prahu dverí placho postáva
a ukláňa sa dievča, celkom pekné –
kratučká sukňa, štíhla postava,
zásterku žmolí, slovka nepreriekne…
„A koľko pýtaš?“ bola zvedavá
starenka. A to skromné, pousmiate
dievča jej odvetilo: „Koľko dáte.“
31/
Vdove sa páčila jej odpoveď.
„Voláš sa?“ „Mavra!“ „Nuž pod našu strechu
vstúp, Mavrušenka. Mladá si, môj kvet,
mužov sa stráň a tak sa vyhneš hriechu.
Nebohá Fiokla u mňa desať liet
slúžila, nepomysliac na neplechu.
Staraj sa o nás, usilovná buď
a nepokúšaj sa ma ošmeknúť.“
32/
Šli dni a kuchárka sa ukázala
akási tupá. Jedno pripeká,
druhé jej skysne, tretie popresáľa.
Ide šiť – márne ihlu navlieka.
Riad rozbíja – aj prst si porezala.
Mlčí, keď starká nad ňou narieka.
Vždy dačo zbabre, hľadí vinovato.
Paraša horko-ťažko napráva to.
35/
„Paraša ostaň. Mňa zlé tušenie
núti ísť domov.“ Dcéra nechápala.
No starká cestou z chrámu dobre nie
po štyroch schody brala, tak sa hnala.
Pribehla domov – v hrudi búšenie –
vrazila dokuchyne, pozerala –
Mavry tam niet. Nuž vdova vkročila
do izbice – a čo tam zočila?
36/
Kuchárka pred zrkadlom sedela si
a holila sa. Dá sa toto zniesť?
„Ach!“ šepla vdova. Vtedy Mavra asi
všimla si ju a (nevzdajúc jej česť),
namydlená, sa podľa známej trasy
hnala von, po schodíkoch dupkala,
tvár v dlaniach skrývala – a zdupkala.
40/
Ponaučenie: Nebezpečná vec
je kuchárka, čo plácu nežiada si.
Kto narodil sa ako mládenec,
darmo má sukňu, dá si narásť vlasy,
vždy vyrazia mu fúzy nakoniec,
holiť sa musí – a to nesúhlasí
s prírodou dámskou… Viacej úžitku
nevyžmýkate z môjho zážitku.“
Preklad – Ľubomír Feldek
Jej hadí vrkoč spútal hrebienok,
okolo slúch sa krútil vlások rusý.
Pod šatkou skryl sa úbeľ ramienok,
na hrdle perly z vosku – lacné kusy.
Šat prostý – ale do jej okienok
nazeral každý husár čiernofúzy.
Vedelo dievča všetkým búriť hruď
aj bez pomoci vzácnych harabúrd.
30/
A za ňou – pozri sa a zrak ti zmäkne!
Na prahu dverí placho postáva
a ukláňa sa dievča, celkom pekné –
kratučká sukňa, štíhla postava,
zásterku žmolí, slovka nepreriekne…
„A koľko pýtaš?“ bola zvedavá
starenka. A to skromné, pousmiate
dievča jej odvetilo: „Koľko dáte.“
31/
Vdove sa páčila jej odpoveď.
„Voláš sa?“ „Mavra!“ „Nuž pod našu strechu
vstúp, Mavrušenka. Mladá si, môj kvet,
mužov sa stráň a tak sa vyhneš hriechu.
Nebohá Fiokla u mňa desať liet
slúžila, nepomysliac na neplechu.
Staraj sa o nás, usilovná buď
a nepokúšaj sa ma ošmeknúť.“
32/
Šli dni a kuchárka sa ukázala
akási tupá. Jedno pripeká,
druhé jej skysne, tretie popresáľa.
Ide šiť – márne ihlu navlieka.
Riad rozbíja – aj prst si porezala.
Mlčí, keď starká nad ňou narieka.
Vždy dačo zbabre, hľadí vinovato.
Paraša horko-ťažko napráva to.
35/
„Paraša ostaň. Mňa zlé tušenie
núti ísť domov.“ Dcéra nechápala.
No starká cestou z chrámu dobre nie
po štyroch schody brala, tak sa hnala.
Pribehla domov – v hrudi búšenie –
vrazila dokuchyne, pozerala –
Mavry tam niet. Nuž vdova vkročila
do izbice – a čo tam zočila?
36/
Kuchárka pred zrkadlom sedela si
a holila sa. Dá sa toto zniesť?
„Ach!“ šepla vdova. Vtedy Mavra asi
všimla si ju a (nevzdajúc jej česť),
namydlená, sa podľa známej trasy
hnala von, po schodíkoch dupkala,
tvár v dlaniach skrývala – a zdupkala.
40/
Ponaučenie: Nebezpečná vec
je kuchárka, čo plácu nežiada si.
Kto narodil sa ako mládenec,
darmo má sukňu, dá si narásť vlasy,
vždy vyrazia mu fúzy nakoniec,
holiť sa musí – a to nesúhlasí
s prírodou dámskou… Viacej úžitku
nevyžmýkate z môjho zážitku.“
Preklad – Ľubomír Feldek
