Tretia samostatná kniha o Ivanovi Chodákovi (recenzia od Pavla Janíka)

Profil legendárneho futbalistu a uznávaného lekára Ivana Chodáka je súčasťou viacerých knižných publikácií venovaných dejinám slovenského športu. V súčasnosti však vychádza už tretia samostatná kniha venovaná jeho všestrannému talentu. Prvé dielo vytvoril Július Psotka s názvom Ivan Chodák – Rytier v kopačkách (Šport press, Bratislava 1999). Druhé pochádza z pera Zdenky Lenetayovej a Viliama Karácsonyho , ktoré v titule nesie meno Ivan Chodák a v podtitule označenie edície Z depozitára múzea (Slovenské olympijské a športové múzeum, Bratislava 2014). Do tretice autori Ladislav Harsányi a Tomáš Černák pripravili v prestížnej edícii Belasé legendy reprezentatívnu knihu tiež s menom Ivan Chodák (Futbalový klub Slovan, Bratislava 2022). Pri tejto príležitosti dozaista treba spomenúť aj film Gentleman na trávniku, ktorý režírovala jeho dcéra Mgr. art. Oľga Janíková-Chodáková (Slovenská televízia, 2004).

Ivan Chodák odohral 193 ligových zápasov, dal 23 gólov, okrem brankárskeho vystriedal všetky hráčske posty, jedenásťkrát reprezentoval Slovensko, pričom nebol ani raz vylúčený, dokonca ani napomínaný. Preto Slovenský futbalový zväz od roku 1994 udeľuje Cenu fair play pomenovanú práve po ňom. Oprávnene sa stal symbolom nielen telesnej, ale aj duchovnej kultúry. Etické hodnoty džentlmenstva, ktoré predstavuje Chodákov humanistický odkaz dnes naliehavo potrebuje nielen šport, ale celý spoločenský život.

Okrem uvedených faktov kniha pripomína široké rozpätie jeho rozmanitých aktivít. Vynikal v behu na tratiach od 800 do 5000 m, v skoku do výšky, v tenise a v plávaní. V roku 1934 získal v behu na lyžiach titul akademického majstra Československa, ktorý mu zabezpečil účasť na zimných svetových hrách študentstva vo švajčiarskom St. Moritzi, kde v behu na 18 km obsadil bronzové 3. mesto. Ako študent hral ľadový hokej za VŠ Bratislava a ŠK Bratislava. V hokejovom drese bol dvakrát majstrom Slovenska, dva razy hral vo finále. Za vybrané mužstvo Slovenska nastúpil tri razy. Po príchode Hildy Múdrej do Bratislavy (pôvodne Viedenčanky, neskôr trénerky Ondreja Nepelu) bol jej prvým krasokorčuliarskym partnerom. Počas 25 rokov trénoval všetky družstvá Slovana – od áčka cez dorastencov až po neregistrovaných. Za doktora medicíny bol promovaný v roku 1938, patril k najznámejším a najnavštevovanejším bratislavským lekárom chorôb ušných, nosných a krčných. Dlhé roky bol prvým richtárom Obce Oravcov v Bratislave.

Ivan Chodák sa za veľkého záujmu bratislavskej verejnosti 4. 6. 1942 oženil s Oľgou, rod. Sekeyovou. Od roku 1946 pôsobila ako umelecká vedúca a choreografka národopisného telesa, ktoré vystupovalo aj v zahraničí pod názvom Mladí Živeniari – Skupina Oľgy Chodákovej, bola zakladateľská osobnosť folklórneho súboru Lúčnica a do roku 1951 jeho umelecká vedúca a prvá choreografka. V manželstve sa Chodákovcom narodili tri deti: Ivan, Vladimír a Oľga. Prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc., pracuje v Ústave polymérov SAV a etabloval sa ako vedec s medzinárodným renomé. Dcéra Mgr. art. Oľga, vyd. Janíková, vyštudovala televíznu réžiu, pracuje v oblasti audiovizuálnej tvorby, za ktorú získala viacero prestížnych domácich i zahraničných ocenení. Zásluhy MUDr. Ivana Chodáka odmenili aj čestnými titulmi (majster športu, vzorný tréner, zaslúžilý lekár) a Cenou primátora Bratislavy. Pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí spolu so svojimi príbuznými, teda mimo miesta vyhradeného pre tzv. celebrity, lebo si želal, aby sa jeho pamiatka spájala s jeho blízkymi. Ivan Chodák sa vrcholovému športu venoval ako amatér, ale na vysokej profesionálnej úrovni, popritom bol rešpektovaným odborným lekárom a predovšetkým dobrým človekom. Tretia knižná publikácia zacielená na reflexiu životného odkazu Ivana Chodáka o tom vydáva podnetné a hodnotné svedectvo.